KYJEV, BRATISLAVA. Ukrajinci budú v nedeľu 17. januára voliť novú hlavu štátu. Voliči svojimi hlasmi nielen zhodnotia päť rokov vývoja od tzv. oranžovej revolúcie a vystavia symbolické vysvedčenie úradujúcemu prezidentovi Viktorovi Juščenkovi, ale aj predurčia ďalší domáci politický vývoj a zahranično-politický kurz krajiny s vyše 37 miliónmi obyvateľov.
Víťaz veľmi pravdepodobne nebude známy už po prvom kole volieb, v ktorom by musel získať nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, preto rozhodujúci prezidentský duel je možné očakávať až o tri týždne neskôr v druhom kole 7. februára.
O post prezidenta Ukrajiny prejavilo záujem 17 kandidátov, ale všetky predvolebné prieskumy, ktoré bolo možné zverejňovať len do 2. januára, sa zhodujú, že adeptmi na postup do druhého kola sú iba dvaja kandidáti: premiérka Julia Tymošenková, šéfka strany BJUT a bývalý premiér Viktor Janukovyč, líder Strany Regiónov.
Favoritom s 12 až 15-percentným náskokom pred premiérkou je pritom s vyše 28-percentnou podporou Janukovyč, ktorému v roku 2004 do prezidentského úradu nepomohli ani rozsiahle volebné podvody. Volebná komisia ho pred piatimi rokmi síce určila za víťaza volieb, masové protesty občanov však tento verdikt zvrátili a tretie kolo volieb prinieslo víťazstvo prozápadného Viktora Juščenka.
Janukovyč, "antihrdina" oranžovej revolúcie s nálepkou prokremeľského kandidáta, ktorý sa na istý čas stal dokonca opäť ukrajinským premiérom, má tradične vysokú voličskú podporu na priemyselnom východe a juhu krajiny. Zdrojom jeho popularity sú aj dlhodobé rozpory v niekdajšom revolučnom tábore, najmä medzi Juščenkom a Tymošenkovou. Viktor Janukovyč nechce svojím prípadným regulárnym volebným víťazstvom zneistiť Západ, preto už údajne pred časom vyslal svojho emisára do Washingtonu a rokoval aj s americkým veľvyslancom v Kyjeve. Tento týždeň opakovane zdôraznil, že ako prezident nebude čakať inštrukcie z Moskvy.
"Dvakrát som bol premiérom a otázku, koho do kabinetu nominujem, som s nikým (z Moskvy) neodsúhlasoval. Iba s mojimi koaličnými partnermi," zdôraznil Janukovyč tento týždeň v televíznom štúdiu. Ukrajinská ústava dáva hlave štátu právomoc nominovať nielen premiéra, ale aj niektorých kľúčových ministrov, napríklad zahraničných vecí a obrany.
Outsiderom prezidentských volieb je úradujúca hlava štátu, ktorej väčšina Ukrajincov po piatich rokoch vo funkcii vytýka, že nedokázala naplniť vznešené slová a ideály z revolučnej tribúny a mnoho síl premrhala na domáce šarvátky a politické súboje, často práve s Tymošenkovou. Ukrajina nezatočila so všadeprítomnou korupciou a klientelizmom, nemá efektívne a dôveryhodné súdnictvo, výrazne sa nepriblížila vstupu ani do NATO, ani do EÚ a nedokázala vzdorovať ani hospodárskej kríze. V tejto postsovietskej krajine síce existuje politická sloboda aj sloboda prejavu, a ostatné roky - až do nástupu krízy boli v znamení výrazného rastu životnej úrovne, to sa však zdá voličom ako príliš malé zhodnotenie Oranžovej revolúcie roku 2004.
Podľa predvolebných prieskumov Viktorovi Juščenkovi chce dať v prezidentských voľbách svoj hlas menej než štyri percentá voličov. Z politickej scény by sa však Juščenko nemusel stiahnuť.
Premiérka Tymošenková v minulých dňoch obvinila Juščenka, že sa už dohodol s Janukovyčom na tom, že výmenou za podporu Janukovyča pred druhým kolom volieb, dostane neskôr úrad premiéra. Schopnosť budúceho kompromisu a dohody nie je podľa analytikov úplne vylúčená ani medzi znepriatelenými tábormi Tymošenkovej a Janukovyča.
"Treba pochopiť, že Blok Julie Tymošenkovej a aj Strana Regiónov sú len nadstavbou finančno-priemyselných skupín, preto rozdelenie moci medzi nimi nemusí byť nerealistické," mieni Vitalij Kulyk, riaditeľ kyjevského Centra výskumu problematiky občianskej spoločnosti, a naznačuje, že spolupráca Janukovyča ako prezidenta a Tymošenkovej ako premiérky by sa mohla opierať aj o ich spoločnú väčšinu v parlamente.
Najviditeľnejšiu a asi aj najdrahšiu predvolebnú kampaň viedol Blok Julie Tymošenkovej. Premiérka sa snažila zabodovať u váhajúcich voličov z východu a nestratiť podporu na západe Ukrajiny, čo sa jej však nie vždy darilo. Mnohí domáci politickí kritici, ale aj niektorí analytici premiérke Tymošenkovej vytýkajú, že aj vlaňajšie rozsiahle a značne prehnané opatrenia proti pandémii novej chrípky na Ukrajine boli súčasťou jej predvolebnej kampane. Boj o nerozhodnutých voličov v ostatných dňoch vygradoval a Tymošenková vyrukovala nielen s ambicióznym sľubom, že ak sa stane prezidentkou, do piatich rokov privedie Ukrajinu do EÚ, ale aj s varovaním, čo by znamenalo víťazstvo Janukovyča ohrozenie suverenity a demokracie.
"Tento človek nepredstavuje hrozbu pre mňa osobne, je hrozbou pre Ukrajinu ako suverénny nezávislý štát. Pre neho je naša krajina cudzou, nepochopiteľnou, on nevie, čo je to Ukrajina, nemyslí na ňu, ona pre neho nepredstavuje žiadnu hodnotu, on nikdy nebude obhajovať národné záujmy Ukrajiny, pretože tie sú mu cudzie," uviedla Tymošenková v rozhovore pre noviny Ekspres, ktoré vychádzajú v západoukrajinskom Ľvove. Pozastavila sa aj nad tým, že prezidentský portrét v mladosti dvakrát súdne trestaného Janukovyča by mal v budúcnosti visieť na školách aj na policajných staniciach.
"To by bola pre krajinu hanba. Niečo také sa nemôže stať, to nedopustím. Janukovyč sa nikdy nestane prezidentom Ukrajiny," vyhlásila premiérka, ktorá má veľký rečnícky talent, ale ktorej mnohí vytýkajú populizmus.
Ukrajinské prezidentské voľby budú mať len jedného víťaza, ale viacero porazených. Do zástupu porazených sa už zaradil aj bývalý predseda ukrajinského parlamentu Arsenij Jaceňuk. Agresívnu predvolebnú kampaň - v štýle vojenskej mobilizácie - odštartoval ako prvý, ale ako prvý aj "vyhorel". Ešte pred pol rokom sa o tomto mladom ambicióznom politikovi hovorilo ako o "mladej krvi" a kandidátovi, ktorý sa môže dostať do druhého kola volieb. Na konci vlaňajšieho roka mu však výskumy pripisovali už len šesťpercentnú podporu voličov.
