HAAG, LONDÝN, BRATISLAVA. Jedna dobrá a jedna zlá správa čakala v utorok na holandského premiéra Jana Balkenendeho, keď dostal do rúk závery vyšetrovacej komisie o vojne v Iraku.
Vojna bez mandátu OSN
Invázia z roku 2003 síce nemala mandát OSN, ale Balkenendeho vláda sa nej priamo nepodieľala. Podporila ju len politicky, nie vojensky, napísala komisia, ktorá tak vyvrátila informácie, že Holanďania Američanom a Britom pomohli špeciálnymi jednotkami. Správa vláde vyčíta, že sa pri rozhodovaní spoliehala na zahraničné tajné služby, ktoré irackú hrozbu precenili.
Podobnú otázku v súčasnosti riešia aj vo Veľkej Británii, kde sa komisia snaží vyšetrovaním zistiť, ako sa Briti môžu z vojny poučiť. Včera pred ňu predstúpil Alastair Campbell, mediálny poradca vtedajšieho premiéra Tonyho Blaira.
Vyhlásil, že Blair sa napriek tlaku amerického prezidenta Georgea Busha do vojny v Iraku neponáhľal a presadzoval skôr diplomatické riešenie na pôde OSN.
Campbell (na snímke ČTK/AP) priznal, že Blair v krajnom prípade pripúšťal aj použitie sily, ku ktorému nakoniec došlo. Odmieta však, že Blaira Bush o potrebe zmeny irackého režimu presvedčil už na stretnutí v apríli 2002, čo pred komisiou tvrdil vtedajší veľvyslanec Christopher Meyer.
Brown až po voľbách
Vyšetrovanie prebieha v citlivom čase, keď sa Briti pripravujú na voľby. Aj z toho dôvodu súčasný premiér a exminister financií Gordon Brown vystúpi pred komisiou až po nich. Blair by mal ako najočakávanejší svedok predstúpiť v najbližších týždňoch. Výsledky vyšetrovania by mali byť známe v roku 2011.
