AMSTERDAM, TEL AVIV. Miep Giesová sa nikdy nepovažovala za hrdinku. Jednoducho ňou bola.
Pre svoju slušnosť, charakternosť, odvahu a diskrétnosť. Žena, ktorá pre svet zachránila denník Anny Frankovej a dievča a jej rodinu chránila, kým sa dalo, zomrela v pondelok vo veku sto rokov v domove dôchodcov. Ešte pred Vianocami si pri páde poranila krk.
Nebála sa pomáhať
Pôvodom Rakúšanka pracovala ako sekretárka pre Anninho otca Otta. Keď sa Frankovci rozhodli pred deportáciou ukryť v zadnom trakte domu v Amsterdame, Miep bola jednou z tých, čo požiadali o pomoc. Hoci to bolo nebezpečné, neváhala. „Boli bezmocní a nemali sa na koho obrátiť,“ napísala vo svojej autobiografii.
Spolu s manželom Janom a ďalšími Frankovými zamestnancami rodine a ich rodinným priateľom nosila jedlo, vodu, noviny, nádej a dobrú náladu.
Jan pracoval v holandskom odboji a tak sa dostal k stravným lístkom. Miep na bicykli obchádzala celé mesto, vždy nakupovala na inom mieste, aby nevzbudila podozrenie, načo potrebuje toľko potravín.
Lodičky pre Annu
Frankova sekretárka cítila, že Anna je výnimočné a talentované dievča. Bola to ona, kto kúpil 13ročnej Anne prvé ozajstné dámske topánky na podpätku. Anna si o nej do svojho neskôr slávneho denníka zapísala, že sa jej zdá, ako keby jej neschádzali z mysle. Giesová nikdy nezabudla na narodeniny ľudí v úkryte, nosila im dokonca malé darčeky.
Takto to išlo dva roky. Potom prišla zrada. Frankovcov niekto udal a z úkrytu si ich prišlo vyzdvihnúť gestapo.
Zúfalá Giesová sa ešte pokúšala podplácať, aby ich zachránila. Nepomohlo.
Všetkých poslali do koncentrákov. Deportácia hrozila aj Giesovej, ale zachránilo ju, že sa nad ňou zľutoval rakúsky gestapák. Z celej rodiny prežil len Otto, ktorý po návrate z tábora ešte niekoľko rokov žil u Giesovcov.
Z úkrytu Miep vyniesla Annin denník. Nikdy ho neotvorila. Zamkla ho do zásuvky a čakala, kým sa dievčina vráti. Po vojne ho dala jej otcovi, aby pomáhal pri jeho redigovaní. Neskôr povedala, že keby si ho prečítala, asi by ho spálila. Mohol totiž prezradiť ľudí, čo Frankovcov kryli.
Ako mnohí z tých, čo pomáhali židom, o svojich činoch veľa nehovorila. Známou sa stala pred dvadsiatimi rokmi, keď napísala o sebe knihu. Chodila po školách, dávala rozhovory. Dostala viacero vyznamenaní, v Izraeli ju ocenili titulom Spravodlivý medzi národmi.
Doma bola vždy 4. augusta
Celých 65 rokov dodržiavala jeden zvyk: 4. augusta stiahla závesy a nevychádzala z domu. To bol deň, keď gestapo našlo Frankovcov. „Stále si želám, aby to bolo inak. Aby sa denník stratil a zachránila sa Anna,“ napísala.
