BRUSEL, BRATISLAVA. Nová šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová si môže vydýchnuť. Za sebou má „hearing“, teda vypočúvanie poslancov Európskeho parlamentu, ktorí testovali jej zdatnosti. Na rozdiel od jej decembrového vystúpenia bola lepšie pripravená a aj si zažartovala. Podobným testom prejde všetkých 26 kandidátov na eurokomisárov.
„Som presvedčená, že v únii a vo svete je jasná výzva, aby sa Európa viac angažovala. Musíme odpovedať kombináciou vedenia a spolupráce a byť si istí, že keď hovoríme, náš hlas bude počuť,“ začala Ashtonová.
Stratégia veľkých hráčov Vytvorenie novej európskej zahraničnej služby označila za svoju najvyššiu prioritu. „Je to unikátna príležitosť pre jednotnú stratégiu – politickú, ekonomickú a vojenskú,“ povedala.
Ashtonová má pripraviť stratégiu európskej zahraničnej politiky. Nová zahraničná služba zložená z diplomatov komisie, rady a členských krajín s pár tisíc diplomatmi, je hlavnou zmenou.
Ashtonovej prvé zahraničné cesty povedú do Spojených štátov, Veľkej Británie, Ruska a Číny. Viacerí poslanci kritizovali jej „politickú korektnosť“ a všeobecné vyhlásenia. Narážky britských poslancov na jej kontakty s komunistami v hnutí za jadrové odzbrojenie v 70. rokoch odbila humorom.
Poslancovi, ktorý ju obvinil, že bude v otázke jadrových zbraní jednostranná, odpovedala s úsmevom, že z jej minulosti aspoň vidí, „že ju táto téma zaujíma“. Povedala tiež, že 70. roky majú iné súvislosti ako rok 2010.
Vysoká predstaviteľka únie pre zahraničnú politiku barónka Ashtonová získala svoju vysokú funkciu nečakane v novembri. Mnohí jej vyčítali nedostatok skúseností v medzinárodných vzťahoch a vrcholovej politike. Najvyššie pôsobila ako eurokomisárka pre obchod, aj to len ako náhradníčka.
Ako funguje vypočúvanie
26 komisárov musí predstúpiť pred relevantný výbor europoslancov a zodpovedať otázky z oblasti, v ktorej pôsobia. Každý híring trvá 3 hodiny. Parlament môže zamietnuť komisiu ako celok, ak ho niektorý kandidát nepresvedčí. 26. januára europarlament rozhodne o komisii.
Komisia v rukách poslancov Parlament tento týždeň vypočúva kandidátov novej komisie a môže ju zamietnuť ako v roku 2004. Vtedy jej šéf José Manuel Barroso musel dvoch ašpirantov vymeniť.
Tento rok sa hovorí najmä o komunistickej minulosti niektorých kandidátov z novších členských krajín. Ani tá by však nemala žiadne otrasy vyvolať.
„Všetky štáty boli oveľa opatrnejšie pri výbere kandidátov a vybrali menej kontroverzných ľudí,“ hovorí analytik Centra pre štúdium európskych politík Piotr Maciej Kaczynski. Slabým článkom komisie je akurát bulharská kandidátka, ktorej vyčítajú prepojenie jej muža na mafiu.
Slovák Maroš Šefčovič, ktorý má byť komisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, sa predstaví na budúci pondelok. Jeho pozícia by podľa Kaczynského nemala byť ťažká.
Európska komisia je hlavným výkonným orgánom Európskej únie a jediná môže predkladať legislatívne návrhy. Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra minulého roku priniesla dve nové top funkcie v Európskej únii - šéfku diplomacie a tzv. prezidenta únie.
Hoci mali únii priniesť väčšiu medzinárodnú váhu vo svete, nominácia neznámych tvárí na tieto posty zatiaľ vyvolala skôr rozpaky.
