Haag 18. apríla (TASR) - Kosovskoalbánsky intelektuál Veton Surroi počas dnešnej výpovede pred haagskym tribunálom OSN v procese proti Slobodanovi Miloševičovi ostro kritizoval prezidenta provincie Ibrahima Rugovu, ktorého obvinil z kolaborantstva počas vojny v roku 1999.
Surroi, novinár a vydavateľ novín Koha Ditore, ktorý v minulosti participoval na Rugovovom pacifistickom hnutí za práva kosovských Albáncov, Rugovu obvinil, že v čase konfliktu bol "rukojemníkom" belehradského režimu.
Kosovský parlament, ktorý vzišiel z volieb z novembra 2001, Rugovu po dlhých sporoch medzi albánskymi stranami 4. marca zvolil za prezidenta provincie, spravovanej od júna 1999 OSN.
Surroi spomenul belehradské stretnutie s Miloševičom (v tom čase juhoslovanským prezidentom) z mája 1998, na ktorom sa zúčastnil spolu s Rugovom a inými kosovskoalbánskymi predstaviteľmi. "Dali sme prednosť tomu, aby sme nenechali Rugovu ísť do Belehradu samotného. Mali sme pochybnosti o jeho schopnostiach viesť dobré rokovania s obžalovaným," povedal.
Miloševič bol podľa Surroiho na stretnutí nenútený a mal veľké schopnosti nadviazať kontakt s partnerom pri rokovaniach. "Vedel, ako vytvoriť uvoľnenú atmosféru. Chcel, aby sa stretnutie uskutočnilo v klíme sympatie," dodal Surroi, ktorý v procese vystupuje ako svedok žaloby.
Surroi, syn veľvyslanca hovoriaci viacerými jazykmi a stúpenec nezávislosti Kosova, spomenul desaťročie bezvýsledných rokovaní medzi kosovskými Albáncami a Belehradom, ktoré definitívne stroskotali vo februári 1999 vo francúzskom Rambouillet.
Počas desiatich rokoch Belehrad podľa Surroiho zatváral oči pred násilnosťami páchanými srbskou políciou a juhoslovanskou armádou na kosovských Albáncoch. "Policajt, ktorý zabil dieťa, nebol nikdy bratý na zodpovednosť. Keď sa takéto niečo stane raz, dvakrát, päť ráz, vytvorí to kultúru neschopnosti potrestať," povedal Surroi.
V súvislosti s Rambouillet - kde bol Surroi členom kosovskej delegácie spolu s Rugovom a politickým lídrom Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Hashimom Thacim - svedok uviedol, že mnohí zástupcovia Belehradu - išlo o nižších predstaviteľov Miloševičovho režimu - "nevedeli, prečo sú tam" a ich cieľom nebolo rokovať, ale rozhovory brzdiť.
Albánska delegácia mala všetky právomoci prijať rozhodnutia, v jej radoch sa však objavili dva veľké problémy: nechať, aj keď dočasne, otvorenú otázku konečného štatútu Kosova a v prípade dosiahnutia dohody pristúpiť k odzbrojeniu UCK.
Počas krížového výsluchu Miloševič vyhlásil, že v bývalej Juhoslávii neboli kosovskí Albánci diskriminovaní a dodal, že toto tvrdenie živo ilustruje samotný Surroi. "Vždy ste mali privilegované postavenie. Narodili ste sa so striebornou lyžičkou v ústach, nie je tak?" vyhlásil exprezident.
Surroi trval na tom, že kosovskí Albánci boli vystavení všeobecnej, hospodárskej, politickej aj ľudskej diskriminácii. Spomenul náladu, ktorá medzi Kosovčanmi panovala po spustení leteckej kampane NATO z marca 1999, keď prvé nálety boli prijaté "s úľavou a aj radosťou". "Bomby smerovali proti režimu, ktorý nás potláčal a zotročoval. Mysleli sme, že bomby nám prinesú slobodu," povedal.
