ZÁHREB, BRATISLAVA. Ešte prednedávnom ho bežní Chorváti nepoznali. Právny expert popri učení na univerzite skladal vážnu hudbu. Od roku 2003 ho to pritiahlo do parlamentu, kam sa dostal za opozičných sociálnych demokratov.
Umenie aj politika Ako riaditeľ Záhrebských hudobných biennale presadil, aby sa minuloročný 25. ročník niesol v téme umenie a politika. V nedeľu presvedčil Chorvátov, že toto spojenie môže fungovať. Podľa povolebných prieskumov si práve Iva Josipoviča vybrali Chorváti v druhom kole za svojho nového prezidenta. V prieskumoch získal 65 percent hlasov, jeho protikandidát starosta Záhrebu Milan Bandič len 35.
Chorvátsky prezident Má vplyv najmä na zahraničnú politiku. Vymenúva tiež šéfa tajných služieb. Na ekonomiku nemá dosah. Ako prvý krajinu viedol autoritatívny prezident Fraňo Tudjman. Dve funkčné obdobia si odkrútil populárny Stipe Mesič. Nový prezident privedie zrejme krajinu do Európskej únie.
Päťdesiatdvaročný profesor sa tak po autokratickom vojnovom lídrovi Franjovi Tudjmanovi a populárnom Stipe Mesičovi stane tretím človekom, ktorý sa za takmer 20 rokov samostatnosti postaví do čela krajiny.
Nového prezidenta pritom, podobne ako jeho predchodcov, čakajú historické okamihy, keď krajinu zrejme dovedie do Európskej únie. Chorvátsko by sa mohlo stať členom do roku 2012.
Boj proti korupcii Dlho neznámy politik prilákal ľudí svojím intelektuálnym imidžom. Počas svojej právnickej kariéry mimo iného zastupoval krajinu na medzinárodných súdoch. Okrem právnickej praxe však vyštudoval hudobnú kompozíciu.
Napísal okolo 50 skladieb vážnej hudby a vydal niekoľko cédečiek. „Keby som bol Mozart, určite by som všetko nechal a venoval by sa iba skladaniu. Viem však, že ním nie som, a tak robím aj iné veci, ktoré ma napĺňajú," vysvetľoval minulý rok v rozhovore pre magazín Nacional svoje rôznorodé zábery .
Josipovič si získal ľudí najmä svojím programom, v ktorom hlásal boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Práve tieto dve veci vyčíta Európska únia Chorvátsku. Josipovičov „čistý štít" lákal najmä liberálnych voličov z väčších miest. Kritici mu však vyčítali nedostatok charizmy.
Jeho protikandidát Milan Bandič bol naopak považovaný za človeka z ľudu, ktorý sa sám vypracoval na významné pozície. Keď sa ako člen sociálnych demokratov rozhodol kandidovať do volieb aj napriek tomu, že strana vybrala Josipoviča, vylúčili ho zo strany.
Médiá Bandiča často spájali s korupciou a klientelizmom, ktoré majú panovať na záhrebskej radnici. Pár dní pred voľbami protikorupčná polícia oznámila, že preveruje prípady, v ktorých sa spája jeho meno.
Mesič na záver dráždil Srbov. Išiel do Kosova a skrátil trest vrahovi
Odchádzajúci chorvátsky prezident opäť zhoršil vzájomné vzťahy medzi Chorvátmi a Srbmi.
ZÁHREB, BRATISLAVA. Od vojny uplynulo už 15 rokov, no vzťahy Srbska a Chorvátska, dvoch najvýznamnejších republík bývalej Juhoslávie, stále balansujú medzi zlými a horšími. Nový rok znovu začali tými horšími.
Na sklonku svojho funkčného obdobia sa o to pričinil aj chorvátsky prezident Stipe Mesič. Najskôr sa vo štvrtok rozhodol skrátiť trest pre odsúdeného chorvátskeho vojnového zločinca, ktorý sa zúčastnil na popravách Srbov. Siniša Rimac zabil v roku 1991 v Slavónii aj 12ročné dievča s rodičmi. Mesič mu zmiernil trest o jeden rok.
Okamžite sa ozvala srbská strana. Prezident Boris Tadič nazval tento krok „anticivilizačným a antieurópskym rozhodnutím".
Mesič mu v piatok odpovedal návštevou Kosova. Počas nej dostal od kosovských predstaviteľov aj najvyššie vyznamenanie.
Vianoce v Kosove Belehrad to označil za provokáciu, aj preto, že návšteva sa odohrala v čase pravoslávnych Vianoc. „Je to ďalší efektívny spôsob, ako zničiť vzťahy so Srbskom," povedal Tadič podľa rádia B92.
Práve otázka Kosova patrí podľa srbskej analytičky Sonji Biserko medzi hlavné príčiny zlých vzťahov s Chorvátskom. „Problémy však majú Srbi aj s inými susedmi, ktorí uznali nezávislosť Kosovčanov," povedala.
Ešte na konci roka pritom podráždili Chorvátov Srbi, keď sa rozhodli žalovať svojho suseda na Medzinárodnom súdnom dvore za genocídu počas vojny. Rovnakú žalobu dali na Srbov Chorváti už v roku 1999. Belehrad tak podľa vlastných slov reagoval na neochotu Záhrebu stiahnuť starú žalobu.
Podľa analytikov však ani jedna zo žalôb nemá šancu na úspech a je len politickou hrou.
Boj o líderstvo v regióne?
Zlé vzťahy pritom oveľa viac panujú medzi politikmi ako medzi bežnými občanmi. „Medzi Srbmi a Chorvátmi už vojnové hriechy nie sú takou dôležitou témou," hovorí Biserko.
Z politického hľadiska vysvetľuje rivalitu medzi Srbskom a Chorvátskom aj otázkou, kto bude lídrom regiónu. „Práve Chorvátsko je jediným vážnym kandidátom, ktorý by mohol ohrozovať srbskú snahu viesť západný Balkán," dodáva Biserko.
