V tom sa rok 2010 zas tak veľmi nelíši od toho predchádzajúceho.
Teraz mali majitelia Opencard čakanie okorenené informáciou, že tento projekt zatiaľ urobil do verejných rozpočtov dieru hlbokú osemsto miliónov korún. To na jednu kartu nie je zlé.
Niežeby sa verejnosti za tie peniaze nedostalo vôbec nič. Benefitom bola napríklad hneď po Vianociach bezplatná lekcia školského katechizmu. Pre jeden z najbezbožnejších národov v Európe iste užitočná vec.
Ako k tomu došlo? Jednoducho. Primátorovi Pavlovi Bémovi sa nepáčila kritika kresťanského politika Cyrila Svobodu, a tak ho obvinil hneď z piatich zo siedmich smrteľných hriechov. Bola to pýcha, závisť, nestriedmosť, hnev a lenivosť. Všetkého sa mal šéf ľudovcov dopustiť preto, že vedenie pražského magistrátu obvinil z korupcie a vyzval primátora na odstúpenie.
Chýbajúce ostávajúce dva hriechy (lakomstvo a smilstvo) sa Pavlovi Bémovi do politickej šarvátky napasovať nepodarilo, čo môžeme brať len ako drobné intelektuálne zlyhanie.
Ono to nie je zas taká zlá taktika. Namiesto toho, aby niekto začal celú kartovú blamáž riešiť, politici sa začnú predbiehať v slovných spojeniach. Osoby a obsadenie poznáme dopredu, budú to lídri pražských kandidátov politických strán. A ich prestrelky budú nekonečné a vyčerpávajúce. Cyril Svoboda už sa nechal opäť počuť, že Opencard smrdí „na sto honov“.
Pokračujme v osvetovej tradícii českej politiky a pripomeňme, že hon je staročeská jednotka dĺžky, pri ktorej však nie je jasné, aká dlhá vlastne bola. Encyklopédie uvádzajú najčastejšie buď 154 metrov, alebo 124 metrov. Objavuje sa i definícia, že je to vzdialenosť, ktorú človek dokáže zabehnúť bez toho, aby si oddýchol.
Sto honov sa v takom prípade zdá ako dobrá vzdialenosť od akéhokoľvek najbližšieho politika.
