KYJEV, BRATISLAVA. Budúcu nedeľu sa ukrajinskí voliči vydajú k urnám, aby ukončili oranžovú éru symbolizovanú doterajším prezidentom Viktorom Juščenkom. O moc nad krízou, korupciou, mafiou a ruskými tajnými službami zmietanou Ukrajinou sa zrejme v druhom kole stretne dvojica, ktorú novinári prezývajú „kráska a zviera“ – premiérka Julia Tymošenková a šéf Strany regiónov Viktor Janukovyč.
Juščenko, hrdina oranžovej revolúcie z roku 2004, ktorá sa zdala byť začiatkom novej, demokratickej éry samostatnej Ukrajiny ako plnohodnotného európskeho štátu, vypadol z hry. Podľa prieskumov mu chce dať hlas iba 5 percent voličov. Je to logické. Počas vlády prezidenta Juščenka sa Ukrajina nestala ani ekonomicky silným, ani nezávislým, ani rovnocenným európskym štátom.
Neveria mu
Juščenkov volebný program nazvaný Slobodná, spravodlivá a silná Ukrajina je príťažlivý. Lenže slovám kedysi mimoriadne populárneho lídra už nikto neverí. „A prečo nič z toho nezrealizoval za tých posledných päť rokov, čo bol pri moci?“ pýtajú sa opozičné noviny.
V skutočnosti podľa analytikov Juščenko neodhadol silu a vplyv Ruska a to, ako málo pre voličov znamená nezávislosť a demokracia, a aké dôležité sú platy, teplo či možnosť cestovať do zahraničia nie za prácou, ale ako vítaný turista.
Okrem nesplnených sľubov Juščenko ešte symbolizuje nenaplnené ideály. Ukrajinskí občania ťažko niesli rozpad oranžového tandemu Juščenko – Tymošenková. Juščenko bol pre mnohých neznesiteľne prozápadný a predsavzatie, že zjednotí Ukrajinu, sa mu nepodarilo splniť ani na desať percent. Aj Spojené štáty od neho čakali oveľa viac. Zostal v izolácii – v Rusku ho pokladajú za nepriateľa, na Západe za sklamanie.
Už nie je mladý revolucionár
Aj prívrženci Juščenka si začali hovoriť, že rozhádať sa s Moskvou nestálo za to. Do Európskej únie a NATO ich aj tak nikto nevzal, a Rusi im tú chvíľkovú „neveru“ riadne osladili cenami za plyn.
Juščenkov predvolebný program, v ktorom sľubuje bezvízový styk s úniou, zvýšenie miezd a dôchodkov či zrušenie imunity prezidenta, sudcov i poslancov, označili ukrajinskí analytici za „nadšenie mladého revolucionára“. Lenže päťdesiatpäťročný intelektuál vládne v krajine už päť rokov a počiatočný entuziazmus občanov, ktorí boli ochotní mnohé odpustiť, premrhal.
Juščenko to priznáva. Vyhlasuje, že sa cíti byť zodpovedný za situáciu v krajine, no chce ešte šancu. Tú mu však ľudia unavení bojom o moc už nedajú. Sám prezident to vysvetľuje slovami: „Spravidla sa väčšina mýli, a pravdu máva menšina.“
