Izraelský zápisník: Jahoda, neťahaj More za vlasy

Hovorila mi neter, že vraj do ich školy kedysi chodila žiačka menom „Chcel som syna“ a mala sestru s podobne tragickým menom Sklamanie. Považujem to celé za legendu a predpokladám, že ak tieto úbohé nechcené sestry mali brata, volal sa „Splnená túžba“ alebo „Otcova hrdosť“. Ale to sa už príliš nechávam unášať fantáziou.

Keď však niekedy počujem v parku, ako rodičia pomenúvajú svojich potomkov, rozmýšľam, čím sa asi dali unášať oni. Naša dcéra mi pár týždňov pri referovaní o tom, s kým sa hrala na ihrisku, spomínala nejakého Agama. Myslela som si, že komolí meno Adam, lebo slovo Agam znamená jazero.

A veruže nie. Ako som sa na vlastné uši a oči presvedčila, Jazero, jeho brat - dvojča More a ich sestra Jahoda sú fakt kamaráti mojej dcéry. A ich rodičia nie sú nejakí hipisáci, ako som plná predsudkov predpokladala.

Oni si zase nesprávne mysleli, že naša Ruth je z nábožnej rodiny, lebo kto už len dnes v Izraeli dáva decku meno z Biblie, ak nie pobožní. Ešteže naše deti na takéto bľaboty kašlú a hrávajú sa spolu. Aj keď, priznám sa, vždy keď Ruth upozorňujem, aby More neťahala za vlasy, je mi nejako čudne. A čo minule, keď som jej hovorila, aby ponúkla Jahodu jahodami.

Nuž, musím si zvyknúť na to, že Izrael už dávno nie sú len Hany, Rivky, Jozefovia či Samuelovia. V móde sú teraz všelijaké prírodné úkazy, kvetinky, rastlinky a podobne.

Keď teraz nad tým tak rozmýšľam, zisťujem, že môj muž sa mohol volať aj Káhira. Keď sa narodil, jeho otec bojoval v Jomkippurskej vojne a správa o narodení syna ho zastihla pri Rafidim na Sinaji. A tak sa volá Rafid. Ešteže to vtedy neťahali až do tej Káhiry.