ll bol čierny. Lenže Powell hral vždy na víťazstvo.
Boli to časy, keď černosi v Amerike nemohli chodiť na tú istú školu s bielymi a ani si sadnúť na ich miesta v autobuse. A vtedy sa deväťročný čierny chlapec Bill Powell zamiloval do golfu, považovaného za biely šport.
Powell to nevzdal. V roku 1948 sa stal prvým Afroameričanom, ktorý dizajnoval, postavil, vlastnil a prevádzkoval profesionálne golfové ihrisko. „Je to americké ihrisko… ihrisko, kde je dôležitá iba jedna farba a tou je zelená,“ povedal Powell. Golfovým ihriskom i vlastným životom začal búrať rasové bariéry v bielom športe.
Láska ku golfu Bill bol pravnukom alabamských otrokov a na svet sa dostal ako tretie dieťa Berryho a Massaleaner Powellovcov. V dome mal rušno: mal päť súrodencov. Golf si zamiloval, keď mal deväť. Vtedy začal brigádovať ako nosič na ihrisku Edgewater. Dovolili mu tam aj hrať a na strednej škole si s priateľmi založil golfový tím. Bol jeho kapitánom a zároveň aj koučom.
William Bill Powell
(22. 11. 1916 - 31. 12. 2009)
1937 - hrá golf na prvom multirasovom vysokoškolskom turnaji 1948 - má vlastné ihrisko s deviatimi jamkami 1978 - ihrisko je hotové, má 18 jamiek 2001 - ministerstvo vnútra zapísalo ihrisko do zoznamu národných historických pamiatok 2007 - stáva sa čestným členom Asociácie profesionálnych golfistov
Už ako amatérsky hráč preukázal talent pre hru a bol prvým černochom, ktorý súťažil na juniorskom turnaji. Nemal peniaze na cestu, tak 16-ročný Bill stopoval 42 míľ, aby sa tam dostal. Nakoniec skončil tretí.
Neskôr navštevoval Wilberforce University, kde v roku 1937 reprezentoval školu na prvom multirasovom vysokoškolskom zápase v golfe. Wilberforce v súboji s Ohio Northern University zvíťazili a trofej získali aj v odvete.
Z vojny na vlastné ihrisko Potom ho zavolala vlasť. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako technický seržant v americkom letectve. Do domovskej Minervy v Ohiu sa vrátil v roku 1946, ale svoj milovaný golf si zahrať nemohol. V Amerike totiž stále vládla segregácia a brány ihrísk boli preňho zavreté.
Iba ak by si postavil vlastné ihrisko. Ani to však nebolo jednoduché. Ani jedna banka mu nechcela dať úver, hoci podľa zákona o veteránoch naň mal právo. „Upreli mi moje práva, lebo som bol čierny. Bol som kapitánom a trénerom golfového tímu na strednej, kapitánom tímu v americkom futbale, a keď prídem a požiadam o pôžičku, pošlú ma inde,“ citovali Powella New York Times.
Nakoniec mu požičali dvaja miestni afroamerickí lekári a jeho brat Berry, ktorý preto založil svoj dom. Druhýkrát. Celé ihrisko, nazvané Clearview, ktoré v roku 2001 ministerstvo vnútra zapísalo do zoznamu národných historických pamiatok, postavil prakticky vlastnými rukami.
Upravoval kríky a trávu, určoval zástavky, zapichoval plotové koly. Fúrik bol jeho hlavným spoločníkom. Ihrisku sa pritom venoval popri inej práci. 23 rokov pracoval ako vrátnik a strážnik v oceliarskej spoločnosti. Jeho denný pracovný režim tak trval 18 hodín.
Na prvých deviatich jamkách sa hralo od roku 1948. Postupne odkúpil podiely od ľudí, ktorý mu na jeho sen požičali a deväť ďalších jamiek uzrelo svetlo sveta v roku 1978. Celý pozemok mal 130 akrov.
Rasizmus a zmierenie Nie vždy to boli ľahké roky. Obzvlášť na začiatku bolo ihrisko terčom vandalov, vlajkové stanovištia ničili, ozývali sa rasové nadávky. Boli to však aj momenty rasového zmierenia. V roku 1997 si tam prišli zahrať dve biele ženy až z Atlanty, chceli hrať práve uňho. „Potriasli mi rukou a ďakovali. Povedali, že tu je kus histórie a ony chcú byť jej súčasťou,“ spomínal v rozhovore pre Akron Beacom Journal.
„Nepostavil som golfové ihrisko pre uznanie. Bola to práca z lásky. Golf je súčasťou spoločnosti a ja som chcel byť jej súčasťou,“ napísal vo svojej autobiografii.
V roku 1996 ocenili Powella v černošskej golfovej sieni slávy, v roku 1997 sa stal čestným členom Asociácie profesionálnych golfistov - PGA. Ďalšie ocenenie PGA získal iba minulý rok.
