REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Británia a Holandsko varovali Island pred medzinárodnou izoláciou. Reagujú tak na to, že islandský prezident Olafur Ragnar Grimsson vetoval zákon, ktorý mal napraviť vzťahy so zahraničnými investormi. Zákon umožňoval odškodniť britských a holandských klientov dcérskej spoločnosti islandskej banky Landsbanki Islands, ktorá skrachovala v októbri 2008.
Ohrozená pôžička aj únia Island čaká 20. februára referendum. Jeho očakávaný výsledok je zatiaľ vysoko v neprospech zákona, ktorým by ostrov zaplatil 3,8 miliardy eur vládam Holandska a Británie za to, že čiastočne odškodnili svojich sporiteľov islandskej banky. Podľa britských Times tajomník britských finančných služieb Paul Myners pohrozil, že ak by referendum prešlo, Island by nemohol vstúpiť do Európskej únie a vyčlenil by sa z medzinárodného finančného systému.
Krach na Islande Počet obyvateľov: 320tisíc Dlh: 61 miliárd dolárov Dlh Britom a Holanďanom: 3,8 miliardy eur Každý Islanďan má splatiť cca 12tisíc eur Island má dostať pôžičky v celkovej hodnote cca 10 miliárd dolárov.
Holandský minister financií varuje „úplnou medzinárodnou izoláciou Islandu“. Ratingové agentúry už hodnotenie ostrovného štátu zhoršili takmer na minimum. Spor ohrozuje perspektívu Islandu na získanie medzinárodných pôžičiek, ako aj šance na vstup do Európskej únie, o ktorý požiadal po krachu bánk.
Island dlho nemal záujem o členstvo v únii, v kríze však prehodnotil možnosť zaviesť euro v záujme stability meny.
Hrdý národ musí platiť Islandský prezident v utorok odmietol zákon podpísať, keď sa asi pätina Islanďanov v petícii vyslovila proti vyplácaniu dlhu zahraničným investorom. Pritom v októbri 2009 Británia, Holandsko a Island dospeli k dohode a v decembri zákon o odškodnení schválil islandský parlament. Podľa islandského historika Sigurdura Gylfiho Magnussona môže prísť vážny rozkol medzi Islandom a európskymi krajinami aj Amerikou.
„Ak referendum dopadne v neprospech zákona, určite odstúpi vláda. Bude to ďalší ťažký rok v období, keď zúfalo potrebujeme ekonomické zotavenie,“ hovorí Magnusson pre Sme. „V zahraničnej politike, ak ste v slabej pozícii, musíte za to zaplatiť. Islanďania sú však veľmi hrdý národ a v politike je silný nacionalizmus,“ dodal.
Väčšina je proti zákonu Hoci súčasná islandská vláda, ktorá je pri moci od roku 2008, by chcela dlh splatiť, prezident, ktorý je v úrade už od roku 1996, je proti. Podľa posledných prieskumov by sedemdesiat percent Islanďanov hlasovalo v referende proti zákonu. „Ich rozhodnutie však môže zvrátiť medzinárodný tlak,“ hovorí Magnusson.
Malý ostrovný štát Island považovali zahraniční investori za ekonomický zázrak, ktorý sa v posledných desaťročiach vyšvihol vďaka liberalizácii trhu a prírodným zdrojom. Sen o úspechu sa rozplynul v roku 2008, keď skrachovali hlavné islandské banky. Island sa spolieha na pôžičku od Medzinárodného menového fondu, ale aj od Británie či Holandska.
