PARÍŽ.
Afrika, bohatá na nerastné suroviny a prírodné zdroje, sa viac ako ktorýkoľvek iný kontinent stala korisťou kolonizátorov. Postupne sa jej územia dostávali pod dominanciu Britov, Holanďanov, Nemcov, Talianov, Španielov, Portugalčanov, Belgičanov a Francúzov. S výnimkou Etiópie, jedinej stále samostatnej krajiny až na krátke obdobie v 20. storočí, ani jedna oblasť v Afrike neunikla kolonizácii.
TV5 podotkla, že západoeurópske štáty spravovali obsadené africké územia viac či menej prísne, viac či menej ich drancovali, avšak všetky v rôznych stupňoch obchodovali s černochmi. A s pôvodným africkým obyvateľstvom zaobchádzali sotva lepšie ako s dobytkom.
Francúzsko a Veľká Británia boli najväčšími kolonizačnými mocnosťami na čiernom kontinente, avšak k miestnemu obyvateľstvu sa správali úplne rozdielne: Briti so zhovievavosťou, Francúzi s opovrhnutím, konštatovala TV5. Mužov i ženy z Afriky, ktorých vytrhli z ich rodných miest, neraz vystavovali takmer ako v ZOO prakticky všade v Európe.
Domorodé obyvateľstvo sa v rokoch 1850 až 1950 usilovalo vojnami, násilím i rokovaniami vyhnať kolonizátorov.
Prvou krajinou, ktorá v roku 1960 získala nezávislosť, sa 1. januára stal Kamerun. Postupne nasledovali Togo, Madagaskar, Belgické Kongo (neskôr známe pod menami Zair a teraz Konžská demokratická republika), Somálsko, Benin (bývalý Dahomey), Niger, Horná Volta (dnes Burkina Faso), Pobrežie Slonoviny, Čad, Stredoafrická republika, Kongo (Brazzaville, Konžská republika), Gabon, Senegal, Mali, Nigéria, Mauretánia.
V ďalšom období v rokoch 1961-1977 získavali nezávislosť ďalšie africké krajiny.
