SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Železnica a koniec divokého západu

Ľudia, ktorým učaril divoký západ, odnepamäti polemizovali, čo v najväčšej miere spôsobilo jeho zánik. Určite to bola súhra viacerých faktorov, no na niekoľkých sa zhodujú všetci: vyhubenie bizónov, zahnanie Indiánov do rezervácií a stavba železnice.



Už v polovici 19. storočia sa vo Washingtone dlho diskutovalo o stavbe železnice, ktorá by spojila civilizovaný východ krajiny s „divokým" západom. Príčinou odkladania výstavby boli ustavičné spory o to, kadiaľ má trať viesť. Každý priemerne vzdelaný človek chápal, že železnica znamená prosperitu, rýchlu dopravu tovaru a ľudí, a teda aj prílev peňazí. Každý štát sa usiloval, aby železnica viedla práve cez jeho územie a spory dočasne prerušila až občianska vojna, ktorá vypukla v roku 1861.

Pony Express

Predchodcom železnice boli konské dostavníky a lodné spoločnosti. Kapacita, a najmä rýchlosť týchto dopravných prostriedkov však bola výrazne obmedzená, a čo sa týka bezpečnosti, dostavníky boli obľúbeným terčom lupičov aj Indiánov. Tesne pred rozmachom železničnej trate prežil svoj rok a pol slávy Pony Express - konská pošta majiteľov Russella, Majorsa a Waddella. Rýchlosťou a kapacitou prepravy síce úplne nevyhovovala, ale udivovala najmä statočnosťou a vytrvalosťou jazdcov, z ktorých niektorí precválali obrovské vzdialenosti nehostinnou prériou za rekordné časy. Pony Express fungoval od 3. apríla 1860 najprv medzi Missouri a Kaliforniou.

Na tejto trati boli prepriahacie stanice, kde si jazdec buď vymenil koňa, alebo odovzdal vak s poštou kolegovi, ktorý mal za úlohu zdolať ďalší úsek cesty. Trať mala 190 prepriahacích staníc, merala 2500 kilometrov a jazdci ju zdolali za dvanásť dní jazdy, rekordom bolo neuveriteľných deväť dní. Prepriahacie stanice mali len niekoľko zamestnancov, a preto boli často terčom ničivých nájazdov Indiánov, ktorí stanice vypálili a zamestnancov Pony Expressu pozabíjali. Samotní jazdci však Indiánom väčšinou unikli, najmä vďaka svojej rýchlosti. Koniec Pony Expressu prišiel nečakane skoro. Len dva dni potom, ako telegraf zaspieval svoju prvú pieseň, oznámil William Russell krach spoločnosti. Bolo to 22. októbra 1861.

Skryť Vypnúť reklamu

Súboj dvoch spoločností

V roku 1862, počas občianskej vojny, podpísal prezident Lincoln zákon o stavbe železnice a nariadil čo najskôr ukončiť prieskum navrhovaných trás a začať stavbu. Prvý úsek železnice bol sprevádzkovaný 22. februára 1863 a druhá polovica 19. storočia už znamenala pre USA doslova železničný boom. Stavalo viacero spoločností, ale lídrami boli Central Pacific a Union Pacific, ktoré dostali povolenie 2. júla 1864 a ktoré stavali naprieč kontinentom zo západu na východ (Central Pacific) a z východu na západ (Union Pacific). No kým sa obe spoločnosti spojili neďaleko Promotory v Utahu, udialo sa v histórii Spojených štátov veľmi veľa.

obr_04.jpgHlavným vedúcim stavby železnice na západe bol Theodor Judah, na východe inžinier generál Greenville Dodge. Dosiahol hodnosť generála a osobne sa poznal s hrdinami občianskej vojny - Grantom, Shermanom a Sheridanom. Kým Judah najal obrovské množstvo Číňanov, ktorí neúnavne pracovali zo západu, Dodge sa z východu blížil so stovkami írskych a talianskych robotníkov. Ich nábor bol ľahký, pretože po občianskej vojne zostalo mnoho bývalých vojakov bez práce. Pracovali v úmornom teple i ukrutných mrazoch, často posilňovaní vidinou tučných prémií - americký Kongres neskôr schválil odmenu 48-tisíc dolárov za každý dokončený kilometer železnice.

Robotníci prenikali úplnou divočinou i rozľahlými rovinami, kde nebolo ani kúska dreva na železničné pražce. Tie sa museli dovážať až z Michiganu, čím cena za jeden podval dosiahla až 2,5 dolára. Železničný násyp musel spevňovať vhodný kameň, ktorý vozili až z Wisconsinu. Lepšie neobišli ani v prípade koľajníc - tie vozili z Pensylvánie. Prácou pre tvrdého chlapa bolo aj zatĺkanie mohutných klincov do pražcov, ktoré pridŕžali koľajnice. Hneď ako bola položená koľajnica, posunula sa o kúsok lokomotíva, ktorá ťahala či tlačila vagóny s kuchyňou, kováčskou dielňou a pracovňou inžinierov. V roku 1868 bolo na západe postavených 550 kilometrov, na východe 640. Treba však zdôrazniť, že ťažšiu úlohu mala spoločnosť Central Pacific - jej pracovníci museli prekonať Sierru Nevadu a Skalnaté vrchy, a to nebola žiadna maličkosť.

Dynamit bol prvýkrát použitý až v roku 1866, dovtedy si museli vystačiť len s krompáčmi a mohutnými náložami pušného prachu. Robotníci nesmeli zabúdať ani na sneh a lavíny a trať, ktorá viedla v hlbokých údoliach či pod strmými zrázmi, museli chrániť pevnými snehovými zábranami, často v dĺžke desiatok kilometrov. Trvalo štyri roky, kým si mohli vydýchnuť po prekonaní najťažších prekážok. Čínski robotníci vynikali usilovnosťou i umom, mali však jeden veľký nedostatok - fanaticky holdovali ópiu, užívali ho často v nadmernom množstve a minuli naň väčšinu svojho mesačného platu.

Skryť Vypnúť reklamu

Spojenie trate

Problémy však neobišli ani východ. Hlavným problémom bolo veľké množstvo riek a potokov, cez ktoré bolo potrebné stavať mosty, v okolí ktorých bol navyše nedostatok vhodného dreva. Okolo riek rastú len topole, ich drevo je však na pražce príliš mäkké. A tak sa drevo dovážalo z Minnesoty a do konečného tvaru ho upravovala špeciálna píla v Omahe. Trať sa mala spojiť na presne určenom mieste, na jar roku 1869 v Promontory v Utahu. Slávny zálesák a lovec bizónov Buffalo Bill však pri jednom zo svojich prieskumov terénu zistil, že obr_05.jpgnastala chyba v pláne, stred spojenia nebol vymeraný presne a železnice sa už desať kilometrov stavajú súbežne.

Chybu napravili a napokon sa 10. mája 1869 stretli vyzdobené lokomotívy Jupiter (Central Pacific) a 119 (Union Pacific) v púšti, aby zástupcovia obidvoch súperiacich spoločností - Stanford a Durand - slávnostne zatĺkli do vopred vyvŕtaných dier posledné, tentoraz však zlaté klince. Dňa 15. mája sa na transkontinentálnej železnici začala pravidelná prevádzka. Východiskové stanice boli Omaha a Sacramento a túto vzdialenosť zdolal vlak za štyri a pol dňa, zatiaľ čo dostavníky na to potrebovali aj pol roka. Na trati sa čoskoro objavili aj luxusné vagóny vyrobené v Chicagu. Vlak s nimi jazdil raz týždenne, jedálny lístok obsahoval rôzne špeciality a exotické ovocie. Niektorí bohatí pasažieri sa iba previezli, iní šli hľadať zlato, ďalší kupovali pozemky na odstúpených indiánskych územiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Mŕtve mestá

Železničné pozemky skupovali bezohľadní špekulanti. Ich záujmom bolo, aby trať bola čo najdlhšia, s čím priamo úmerne narastala aj možnosť postranného „zárobku". Pri svojich praktikách však zabúdali na ľudskosť a v lepšom prípade zaplatili majiteľom za pozemky smiešnu výkupnú cenu, v horšom za nimi zostávali rodiny bez domova, vraždy, podvody či polosiroty bez otcov. Typickým javom počas stavby železnice bol aj vznik tzv. mŕtvych miest. Kde boli železniční robotníci, tam boli potrebné jedálne, krčmy, ale aj ľahké ženy. Peniaze pritiahli falošných hráčov a najrôznejšiu spodinu. Všetci ľudia podnikavého ducha putovali so železnicou a doslova cez noc vystavali mesto. Keď sa stavba železnice posunula ďalej, mesto opustili a postavili nové.

Niektoré mestá takto zanikli, iné zostali a postupne sa vďaka železnici rozvinuli a stali sa z nich obrovské centrá. Ďalšou krutou daňou za pokrok boli železničné nešťastia, často spôsobované narýchlo položenými koľajnicami, ktoré vykoľajovali vlaky. Iným javom, ktorý neskôr spopularizovali filmy a dobrodružná literatúra, boli prepady vlakov. V pustej krajine boli lupiči takmer nepostihnuteľní a o život prišlo mnoho nevinných cestujúcich. Medzi najslávnejších lupičov patril Jessie James. Železnica znamenala prelom aj v oblasti chovu hovädzieho dobytka. Kovboji už nemuseli prekonávať stovky kilometrov, ale hnali stáda k železničnej trati, odkiaľ zvieratá putovali vlakom k odberateľom.

Skryť Vypnúť reklamu

Indiáni a železnica

Ako sa vyrovnali so stavbou železnice pôvodní obyvatelia prérií? Na väčšine územia USA už Indiáni voľne nežili, ale stred severu bol ešte pomerne nedotknutou divočinou. Indiáni sa najprv s úctou a rešpektom z diaľky prizerali na „železného koňa", a aj keď nad vpádom belochov zúrili ako sršne, chvíľu im trvalo, kým sa odhodlali na boj. Indiáni postupne začali napádať tábory robotníkov, no výraznejší úspech nezaznamenali. Robotníkov bolo veľa a často boli medzi nimi vynikajúci strelci.

obr_06.jpgNa železnici však pracovali aj tesári či pokladači pražcov, ktorí chodili niekoľko kilometrov pred výpravou v malých skupinách a na nich útočili Indiáni s väčšími úspechmi. Cenil sa najmä čínsky skalp, dlhý vrkoč sa pohojdával na opasku mnohých Siouxov a Čejenov. Cez ich územia totiž železnica prechádzala. A tak generál Dodge nezaháľal a čoraz viac vojakov hliadkovalo pozdĺž trate. Dodge síce vyhnal Čejenov z Kansasu, avšak príliš sa sústredil na boj, a to robilo vláde vrásky, pretože v tom čase vyjednávala s Indiánmi o odstúpení ďalších území pre prisťahovalcov. Nielen Siouxovia, ale aj Čejeni a Arapahovia museli postupne priznať, že na vojakov nestačia.

Najväčšieho nepriateľa však Indiáni videli v „železnom koňovi" - parnej lokomotíve. Zmerať si s ňou sily sa v roku 1866 rozhodol slávny náčelník Siouxov-Bruléov Škvrnitý chvost. So svojimi bojovníkmi prišiel do tábora robotníkov, kde s nimi predviedol bravúrne ukážky jazdy na koňoch a presnú streľbu z lukov a potom si zmerali sily s lokomotívou. Najprv usporiadali preteky. Rýchle mustangy síce vyrazili bleskovo, ale dymiaca príšera ich čoskoro hravo predstihla. Potom Siouxovia skúsili chytiť lokomotívu lasom, a keď ani tu neuspeli, uplietli z kože silný povraz, ktorým sa rozhodli uháňajúcu lokomotívu zastaviť. Výsledok bol viac ako katastrofálny - niekoľkí mladíci skončili na kusy dotrhaní pod kolesami „železného koňa" a náčelník Škvrnitý chvost musel s potupou priznať porážku. Železnica bola nad indiánske sily.

Skryť Vypnúť reklamu

Konečne úspech

Približne o rok, 6. augusta 1867, sa však usmialo „šťastie" aj na Indiánov. Tlupa Čejenov pod vedením náčelníka Morčacia noha sa rozhodla bojovať inak. Zhromaždili nepoužité drevené pražce, ktoré neďaleko Plum Creek zanechali železniční robotníci, a starostlivo ich poukladali na trať. Ako dezert si dopriali niekoľko kilometrov strhnutého telegrafného vedenia - „hovoriaceho drôtu", ktorým pražce pevne zviazali.

Po ukončení tejto namáhavej práce sa ukryli neďaleko trate a čakali na úlovok. A nečakali dlho. Telegrafisti v štyristo kilometrov vzdialenej Omahe okamžite zaregistrovali výpadok a na predpokladané miesto poruchy vyslali šesť pracovníkov z pobočky Plum Creek na drezine. Tí čoskoro objavili strhnuté vedenie a boli takí zaujatí jeho sledovaním, že prehliadli pražce na trati. Drezina sa s rachotom prevrátila a čejenskí bojovníci všetkých belochov pozabíjali. Až na jedného.

obr_02.jpgPeter Thompson sa prebral s neopísateľnou bolesťou hlavy a v mrákotách videl, ako jednému z Čejenov padá do trávy jeho skalp, a tak neváhal, vzal ho a s vypätím síl sa doplazil nazad do Plum Creek, odkiaľ ho deportovali do Omahy, kde uznávaná kapacita, doktor Moore, urobil zázrak a zachránil mu život. Skalp síce nezachránil, cesta do Omahy trvala príliš dlho, no Thompson nestratil zmysel pre humor a skalp, na ktorý napísal ďakovný text, poslal lekárovi na pamiatku. Čejeni si síce cenili víťazstvo nad drezinou, no tušili, že toto bolo iba skromné predjedlo. Trpezlivo vyčkávali a po zotmení sa dočkali opäť.

Tmou si razil cestu nákladný vlak z Omahy s nič netušiacim rušňovodičom, kuričom a brzdármi v služobnom vagóne. Nočné ticho zakrátko preťal obrovský náraz, jeden z mužov vletel do rozžeravenej pece, druhému prerazila brucho radiaca páka. Lokomotíva sa prevrátila, Čejeni pobili niekoľkých mužov a mohli oslavovať prvé víťazstvo nad „železným koňom". Umocnili ho sudom pálenky, ktorý našli v služobnom vagóne. „Ohnivá voda" spôsobila, že prehliadli niekoľko brzdárov, ktorí unikli do tmy, no neuhasila apetít po ďalšom víťazstve, práve naopak.

Na ceste bol už ďalší nákladný vlak a Čejeni ho zbadali práve v čase, keď rušňovodič, zhrozený z pohľadu na vykoľajený vlak a mávajúcich brzdárov, zaradil spiatočku a plnou parou uháňal naspäť do Omahy.
O niekoľko dní už tlač prezentovala udalosti ako „Masaker pri Plum Creeku" a verejnosť spolu s riaditeľom Union Pacific volala po vojenskej ochrane. A skutočne ju dostala. Päťtisíc vojakov začalo hliadkovať pozdĺž železnice, a aj keď nemohli byť všade, útoky Indiánov znížili na minimum.

Skryť Vypnúť reklamu

Pokrok a koniec divokého západu

Železnica sa stala pre Ameriku symbolom pokroku, no následky boli nedozerné. Rozdelila stáda bizónov na dve polovice, ktoré sa už nikdy nespojili, a Indiáni začali hladovať. Do roku 1883 sa v Amerike dostavali ďalšie tri dlhé železničné trate, ktoré privážali tisícky prisťahovalcov. Vlastniť pôdu, to bol sen mnohých Američanov a po pôde bažili aj prisťahovalci z Európy, ktorí okrem vlastného života často nemali nič. Aj preto sa čoraz častejšie ozývali hlasy po lacnej pôde a tej bolo na západe neúrekom.

Dočkali sa tí, ktorí volali po „spravodlivosti" - po vykynožení „divochov", a napokon, po spravodlivosti volali aj stovky okradnutých a podvedených majiteľov pozemkov, ktorí mali svoje domovy vystavané na plánovanej trase pre železnicu. Železnica bola postavená, v Promotory v Utahu tieklo šampanské, no divoký západ začal pomaly, ale isto umierať.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 663
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 335
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 080
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 039
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 789
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 11 715
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 555
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 773
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 660
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 616
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Na Orave sa už od rána tvoria rady ľudí, Matovič pomáha v Tvrdošíne (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 37 911. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 134 obetí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Podcast Dejiny

Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Tretia dynastia z Uru vytvorila civilizačný vzor.

Podcast Dejiny - historický podcast v spolupráci s magazínom Historická revue.

Niektorí odborníci sa obávajú, že pre Prymulu hrozí strata dôvery ľudí v opatrenia

Podľa psychológa Prymulovo správanie na Čechov nebude mať vplyv.

Stratia Česi dôveru v protikoronavírusové opatrenia?

V Neapole protestovali proti nočnému zákazu vychádzania

Aj v Taliansku rastú počty nových prípadov.

Demonštranti vylievajú na zem pivo počas protestu proti koronavírusovým opatreniam a zákazu vychádzania.

Pompeo rokoval separátne so šéfmi diplomacie Azerbajdžanu a Arménska

"Pompeo zdôraznil potrebu ukončiť násilie.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo (vpravo) a jeho azerbajdžanský kolega Ceyhun Bayramov.