WASHINGTON. Vláda amerického prezidenta Baracka Obamu sa domnieva, že vnútroštátne nepokoje v Iráne a náznaky neočakávaných problémov v tamojšom jadrovom programe zvýšili zraniteľnosť lídrov islamskej republiky voči "silným a bezprostredným" sankciám.
Vo svojom sobotňajšom článku to uvádza denník The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na nemenovaných predstaviteľov Obamovej administratívy. Tá podľa neho navrhuje sankcie potom, ako americkí stratégovia opäť zhodnotili jadrový pokrok Teheránu.
Údajne pritom dospeli k názoru, že najvyšších politických a vojenských predstaviteľov krajiny v posledných mesiacoch zamestnávali pouličné protesty a politické súboje, zatiaľ čo ich úsilie získať jadrové palivo dostalo trhliny.
Podľa NYT má Biely dom záujem na tom, aby boli nové sankcie zamerané proti takzvaným revolučným gardám, keďže sa domnieva, že stoja za údajnými snahami získať jadrové zbrane.
Ako uviedol pre denník nemenovaný vládny predstaviteľ, ktorý sa pohybuje v oblasti politiky USA voči Iránu, súčasné problémy tamojšieho režimu predstavujú príležitosť na "uvalenie prvých sankcií, ktoré môžu Iráncov priviesť k myšlienke, že jadrový program nestojí za to". Narážal pritom na doterajšie "kolá" sankcií, ktoré neboli účinné.
Členovia Obamovej vlády sa podľa NYT domnievajú, že údajnú honbu za jadrovou bombou Iránu do značnej miery prekazilo odhalenie spred troch mesiacov, keď sa zahraničie dozvedelo o rozostavanom zariadení na obohacovanie uránu pri meste Kom.
Jadroví inšpektori OSN navyše nedávno vydali správu, podľa ktorej sa počet funkčných strojov na obohacovanie v závode Natanz od leta znížil o 20 percent, čo experti pripisujú technickým problémom. Iné zdroje vrátane niektorých európskych predstaviteľov však tvrdia, že k súčasným problémom mohli prispieť tajné iniciatívy Západu o sabotovanie iránskeho programu, napríklad prostredníctvom dovážaných častí zariadenia a infraštruktúry.
Podľa NYT tieto faktory viedli tvorcov Obamovej politiky k zmene pôvodného odhadu, koľko Iránu potrvá, kým dosiahne takzvaný "prelom", teda schopnosť vyrobiť prakticky použiteľnú jadrovú zbraň. Citovaný vysoký predstaviteľ administratívy odhaduje zostávajúci čas na "najmenej 18 mesiacov, možno však dva alebo tri roky".
