Londýn 18. mája (TASR) - Rekordný počet žiadateľov o azyl v Británii sa stáva hlavnou témou predvolebnej kampane. Líder opozičnej Konzervatívnej strany William Hague dnes obvinil premiéra Tonyho Blaira, že jeho vláda je príliš zhovievavá k falošným azylantom.
Hague pri návšteve prístavných miest na juhu Anglicka, ktoré najviac zasiahla vlna prisťahovalectva, vytiahol azylovú kartu a svojim priaznivcom sľúbil, že sprísni imigračné zákony a zlikviduje "labouristický azylový chaos", ak jeho strana 7. júna zvíťazí vo voľbách.
Prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že konzervatívci majú len minimálnu šancu na víťazstvo. Labouristi stále vedú a podľa najnovšej ankety agentúry Mori, ktorú dnes uverejnil týždenník Economist, zvýšili svoj náskok na 54 percent, teda na viac ako dvojnásobok preferencií konzervatívcov, pretože tí majú po strate ďalších bodov len 26 percent. Liberálnych demokratov by volilo 14 percent opýtaných. Ak sa tento trend udrží, labouristi uštedria toryovcom druhú drvivú volebnú porážku a obsadia v parlamente väčšinu kresiel.
Za premiéra a lídra labouristov Tonyho Blaira sa postavili viaceré celebrity. Po bývalej členke skupiny Spice Girls Geri Halliwellovej mu svoju podporu vyjadrili tréner futbalového klubu Manchester United Alex Ferguson, spevák skupiny Simply Red Mick Hucknall a filmový veterán John Mills, ktorý je vo svojich 93 rokoch prvýkrát odhodlaný voliť labouristov.
Konzervatívci dúfajú, že stredajší pästný súboj podpredsedu vlády Johna Prescotta s demonštrantom zmení výsledky nasledujúcich prieskumov v ich prospech.
Azylová politika je v ostatných rokoch v Británii veľmi citlivou otázkou. Vlani požiadalo o azyl v Spojenom kráľovstve rekordných 110.000 utečencov. Pre labouristov, ktorí sa ešte donedávna honosili etickou zahraničnou politikou, je otázka utečencov a poskytovania azylu tenký ľad a minister vnútra Jack Straw sa na ňom snaží obratne korčuľovať. Podľa neho je nutné modernizovať konvenciu OSN o utečencov z roku 1951.
Celý spor o azylovú politiku sa v Británii oficiálne točí okolo dvoch nepresne definovaných kategórií - skutočných a falošných utečencov. Za týchto okolností sa ku každému žiadateľovi pristupuje s obrovským podozrením a tí, ktorým v rodnej krajine hrozí skutočné prenasledovanie majú veľké problémy, keď chcú imigračné úrady presvedčiť o svojich dobrých úmysloch. Británii tak hrozí nebezpečenstvo, že z vážnej otázky sa stane politická hra na xenofóbne city.
