BRUSEL, MADRID.
Španielsko, ktoré vstúpilo do únie v roku 1986, bude v nej šéfovať štvrtýkrát. Terajšie španielske predsedníctvo však bude odlišné od všetkých doterajších, pretože 1. decembra vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorou sa mnohé veci zmenili.
Kým doteraz bol šéfom Európskej rady premiér predsedníckej krajiny a minister zahraničných vecí riadil zasadnutia šéfov diplomacií krajín EÚ, na základe Lisabonskej zmluvy preberajú tieto úlohy novozvolení európski predstavitelia.
Namiesto španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera bude tak summitom EÚ predsedať stály šéf Európskej rady, tzv. prezident EÚ, zvolený na dva a pol roka, Herman Van Rompuy a zasadnutia ministrov zahraničných vecí povedie nová vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová.
Španieli sa počas nadchádzajúceho polroka chcú zamerať na efektívne uplatňovanie Lisabonskej zmluvy, obnovu európskej ekonomiky, práva občanov a posilnenie vplyvu EÚ vo svete. Dôraz chce Španielsko klásť aj na propagáciu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami a na boj proti diskriminácii žien.
V súvislosti s ekonomickou krízou chce Madrid presadzovať prijatie ambiciózneho inovačného plánu a zdôrazňuje potrebu prijatia novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá nahradí Lisabonskú stratégiu a ktorá prinesie reálne výsledky. Rovnako bude Madrid venovať pozornosť aj otázke energetiky a klimatických zmien.
V zahraničnopolitických otázkach by Španielsko chcelo doviesť do úspešného konca prístupové rokovania s Chorvátskom, začať rokovania s Islandom a otvoriť ďalšie negociačné kapitoly v rokovaniach s Tureckom.
Hlavnými podujatiami v španielskom predsedníckom kalendári budú dva summity - v marci a júni, ktoré sa uskutočnia v Bruseli. Na pláne sú aj summity EÚ-Latinská Amerika, EÚ-Mexiko, či EÚ-USA.
