Keď Nedu trafil projektil, skĺzla na zem, jej krv zafarbila teheránsky chodník a život mladej slobodnej Iránky skončil. Príbeh študentky, ktorá vyšla do ulíc po zmanipulovaných voľbách, je jedným z mnohých úderov pod pás, ktoré rôzne režimy či jednotlivci v roku 2009 rozdali.
Rabínov kocúr z rovnomenného francúzskeho komiksu hovorí, že západné myslenie je ako stroj, ktoré dáva všetkému mená a štítky. Skôr ako veci stihneme pomenovať, ich naše označenie prestávajú vystihovať, a tak končíme s ústami plnými slov, ktorých význam sa vytratil.
Aj preto je dobre, že západný vynález Twitter, ktorý pomohol, aby sa svet dozvedel o Nede, je stručný. Pre väčšinu je to nástroj na šírenie klebiet, pre Iráncov spôsob, ako sa dostať k ľuďom, ktorí majú radi slobodu. Určite k nim patrí aj čerstvý držiteľ Nobelovej ceny Barack Obama, akurát o nej nahlas v Pekingu či Moskve nehovorí.
Ľudské práva nie sú ideológia, hovorili československí chartisti. Od Barmy až po Severnú Kóreu sa k nim ale správajú ako k nepriateľovi. Úroveň ľudských práv v Číne je rok po tom, ako hostili olympijské hry, ešte horšia. Iné krajiny neslobody sú na tom podobne zle.
Irán podľa ajatolláhov zvolil Ahmadínedžáda v najslobodnejších voľbách a vyvíja mierový jadrový program. Európska únia nevidí dôvod na sankcie proti Minsku či Havane. A Kremeľ sľubuje, že nájde vrahov novinárov a aktivistov.
Svet je plný podrazov, povedal by rabínov kocúr. Ale má zmysel bojovať proti nim, dodala by Neda.
Mirek Tóda, šéf zahranično-politického oddelenia
Desať najvýznamnejších svetových udalostí
1. Obamove šediny
Kto počas roka sledoval zahraničné správy, najčastejšie narazil na meno nového amerického prezidenta Baracka Obamu. Funkcie sa ujal v januári. Amerika aj celý svet čakali, čo prezident "zmeny a nádeje", dokáže.
Po jedenástich mesiacoch v úrade je jednou z najviditeľnejších zmien nárast počtu šedivých vlasov na Obamovej hlave. Rýchle zázraky neprišli. Obamov rok ukázal, že americká politika sa len tak jednoducho neotáča.
Nikto nemôže povedať, že by sa prezident nesnažil. Najskôr na jar nalial osemsto miliárd dolárov do ekonomiky, aby zastavil krízu. Doma pretláča zásadnú zdravotnícku reformu. V zahraničí precestoval vyše 20 krajín, hovoril o mieri a sile diplomacie. Presvedčil prinajmenšom nórsky Nobelov výbor, ktorý mu na počudovanie mnohých udelil Nobelovu cenu za mier. A to v čase, keď Obama do Afganistanu povolal bojovať ďalších 30-tisíc vojakov.
Rok bol namáhavý. A Obamovo vysvedčenie? Ako povedal svojej tútorke Oprah Winfreyovej, dal by si B+ čiže slušnú dvojku. Američania sú prísnejší. V prieskumoch klesla jeho popularita na úroveň priemerného prezidenta.
Tomáš Vasilko
2. Kríza položila štáty Pred 80 rokmi ekonomická kríza prispela k úspechu nacizmu a vzniku druhej svetovej vojny. Globálne finančné problémy z jesene 2008 zatiaľ nemali na svet ani zďaleka taký vplyv. Sú však krajiny a vlády, ktoré kríza takmer položila.
Lotyšsko pred bankrotom zachránila len pomoc zvonku. Platy išli dole o 20 percent, dôchodky o desať a Lotyši začali šetriť - menej reštaurácií, žiadna dovolenka pri mori. Tlak ulice nakoniec nevydržala ani vláda.
V strednej Európe kríza silno zasiahla Maďarov. Za dôvod sa označuje najmä vysoký dlh krajiny.
Z minuloročného finančného otrasu sa spamätával Island. Ako v prvej krajine tam pre krízu padla vláda. O situácii na 300-tisícovom ostrove v Atlantiku svedčí aj to, že sa z neho stiahol globálny reťazec fastfoodov McDonald's. Nový ľavicový kabinet začal uvažovať o členstve v Európskej únii, ktorá by ostrov pred podobnými dosahmi mohla uchrániť.
Nemusí to však byť pravda, ako zistili tento rok na juhu Európy. Ani dlhoročné členstvo Grécka v únii a prijaté euro krajine nepomohlo, aby sa neocitla pre dlh pred bankrotom. S veľkou nezamestnanosťou sa trápili aj Španieli.
Tomáš Vasilko
3. Východný blok oslavoval pád komunizmu
Ani veľkolepé oslavy pádu komunizmu nedokázali zmieriť rozhádaných politikov. V Poľsku, kde opozícia ako prvá začala rokovať s komunistami a po prvých poloslobodných voľbách v postsovietskom bloku sa podelila s komunistickou stranou o moc, museli júnové oslavy rozdeliť. Časť bývalých členov legendárneho hnutia Solidarita oslavovala v Krakove, časť v sídle Solidarity v Gdansku.
Hádky, kto má väčšie zásluhy na porážke totality, neobišli ani Maďarsko. A tak krajina v lete oslavovala najmä odvahu, ktorú ukázala vo vzťahu k východným Nemcom, keď im ako prvá z postkomunistických krajín otvorila cestu na slobodný Západ. Zahraniční politici sa zišli najskôr v budapeštianskom parlamente, neskôr na mieste Paneurópskeho pikniku v Šoproni na maďarsko-rakúskej hranici.
Najväčšiu slávu tak zožalo Nemecko. Symbolický pád domina, čo vyrobili žiaci základných škôl, tromfol oslavy vo Varšave, Budapešti aj v Bratislave.
Porážka totality dokázala zmieriť azda iba politikov v Česku. Prezident Václav Klaus vzdal hold svojmu odvekému rivalovi, bez ktorého by nežná revolúcia v Československu nebola - Václavovi Havlovi.
Miriam Zsilleová
Generál Jaruzelski: Som zodpovedný, nie vinný
Mazowiecki pre SME: Debakel komunistov nás prekvapil
Imre Kozma: Sme slobodní, ale nie lepší
Rumunský exprezident Iliescu: Ceausescu musel zomrieť
4. Prasací poplach
Začalo sa to ako neznáme ochorenie v Mexiku. Ľudia nosili rúšky, nepodávali si ruky, šetrili objatiami. Rýchlo sa ukázalo, že nová chrípka, ktorú prezývajú prasacia, sa prenáša z človeka na človeka. Svet sa však upokojil, keď sa zistilo, že nejde o žiadneho zabijaka. Väčšina ľudí ju vyleží a za týždeň vyzdravie. Proste žiaden mor.
Za niekoľko mesiacov sa chrípka rozliezla po celom svete. Zdravotníci vyhlásili pandémiu. Opatrnejší cudzinci na letiskách chodili s rúškami na ústach. Najviac mŕtvych hlásili v Amerike, týždeň paniky mali aj na Ukrajine.
Celkovo však nová chrípka zabíja rovnako malé (aj keď smutné) percento prípadov ako obyčajná. Rozdiel je len v tom, že ohrozené sú skôr tehotné ženy, malé deti či astmatici. Nejasné vedľajšie účinky novej vakcíny ľudí nepresvedčili. Očkovať sa odmietli aj niektorí politici či lekári.
Tomáš Vasilko
5. Lisabon prešiel aj cez Klausa
Lisabonská zmluva vstúpila 1. decembra do platnosti. V Írsku prešla v opakovanom referende už hladko, v októbri ju schválilo viac ako 67 percent hlasujúcich. V Česku trvala jej ratifikácia skoro celý rok a zastala v Prezidentskom paláci.
Najväčší odporca zmluvy, euroskeptický prezident Václav Klaus, čakal najskôr na súhlas parlamentu, potom na verdikt Ústavného súdu, neskôr na írske referendum. Nakoniec oprášil Benešove dekréty a žiadal výnimku z Charty základných ľudských práv. V rekordne krátkom čase mu to európski lídri odklepli, takže Klaus so sebazaprením začiatkom novembra zmluvu podpísal. Neodpustil si však poznámku, že Česko prišlo o suverenitu.
Európska únia si zvolila prvého prezidenta a ministra zahraničných vecí. Lídri hlasovali za belgického premiéra Hermana van Rompuya a britskú eurokomisárku pre obchod Catherine Aschtonovú. Málo známi politici, ktorí majú zviditeľniť Európu, dostali prezývku Pán a Pani Nikto.
Miriam Zsilleová
6. Divoký rok Silvia Berlusconiho
Bol všade a bolo ho priveľa. Silvio Berlusconi sa na jar tešil z najlepších výsledkov prieskumov popularity. Po zemetrasení v L'Aquile, ktoré 6. apríla pochovalo viac než tristo ľudí, trávil taliansky premiér celé dni v postihnutej oblasti a sľuboval skorú rekonštrukciu. Do zničeného mesta presunul summit G 8, ktorý pripravovali na Sardínii. Ibaže potom sa zamotal v pavučine vlastných škandálov.
Keď sa prevalila jeho slabosť pre mladé modelky, najskôr ho v júni opustila manželka. O mesiac neskôr médiá prepierali údajné sexuálne orgie v jeho rímskej rezidencii. Berlusconi obvinil opozíciu a médiá zo sprisahania. Súdy mu v októbri zrušili parlamentom schválenú imunitu, čo umožnilo opäť otvoriť jeho odložené procesy. Napokon mu na mítingu v Miláne muž úderom do tváre vybil dva zuby a rozťal peru.
Tomáš Hudák
7. Český zázrak Fisher Pred rokom bol Jan Fisher neznámym štatistikom, teraz je najpopulárnejším premiérom v novodobej českej histórii.
V marci opozícia na čele s ČSSD spolu s rebelantmi z vládnych strán za asistencie prezidenta Václava Klausa zvrhla stredopravicovú vládu práve uprostred dlhoočakávaného českého predsedníctva v Európskej únii. ČSSD, ODS a Zelení sa dohodli na úradníckej Fisherovej vláde, ktorá začala pripravovať voľby na október.
Ústavný súd však uznal sťažnosť poslanca Miloša Melčáka na neústavnosť zákona o predčasných voľbách. Keď už mali politici pripravený nový ústavný zákon, na poslednú chvíľu si voľby zase rozmyslela ČSSD. Budú sa zrejme konať v pôvodnom termíne v máji 2010.
Nádej Čechom znechuteným politikou priniesla nová konzervatívna strana s kniežaťom Schwarzenbergom TOP 09. Aj v tej však rozhoduje stará garda.
Pavol Szalai
8. Maďarsko aj socialisti na úpadku Od štátneho krachu na konci minulého roku Maďarsko zachránila len pomoc Medzinárodného menového fondu, podmienená tvrdými úspornými opatreniami. Odstúpiť musel nepopulárny premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý nedokázal presadiť nič zo sľubovaných reforiem.
Aby sa vyhli predčasným voľbám, ktoré by vyhral opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána, zmierili sa radšej vládnuci socialisti a ich spojenci liberáli s vládou mladého technokrata Gordona Bajnaia. Tomu sa podarilo stabilizovať rozpočet, čo znamenalo drastické obmedzenie verejných výdavkov, tvrdé sociálne dosahy, vlnu štrajkov a protestov.
Fidesz, podľa ktorého úsporné opatrenia nie sú nutné, je aj vďaka tejto nespokojnosti jasným víťazom riadnych volieb na jar budúceho roku. Krízu aj protirómske nálady časti obyvateľstva využil extrémistický Jobbik, ktorý je už treťou najpopulárnejšou stranou.
Peter Morvay
9. Porazení slobodní Iránci
V polovici roka to v Iráne vyzeralo na revolúciu. Analytici však upozorňovali na brutalitu iránskeho režimu, aj na to, že ak roztrieštená opozícia nedostane pomoc zvonka, nič nedosiahne. Nemýlili sa, ale krajina prežila jeden z najdramatickejších rokov od nastolenia teokracie.
Keď zmanipulované prezidentské voľby prekazili očakávané uvoľnenie, ľudia vyšli do ulíc. Vydržali vzdorovať niekoľko dní, potom ich režim tvrdo rozohnal. Za staronového prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda sa postavil najvyšší duchovný ajatollah Chameneí. Svojou autoritou kryl volebné podvody, ktoré zrejme o víťazstvo pripravili pomerne umierneného Mir Hoseina Musavího. Ani ten však nikdy nespochybňoval právo Iránu na jadrový program.
Iránsky jadrový program ovláda neústupčivý Chameneí. Nedôveruje snahe amerického prezidenta o dialóg a odmieta aj plány mocnosti na dohodu. Iránu hrozia nové, tvrdšie sankcie.
Jana Shemesh
10. Moldavský pokus o revolúciu Tisícky mladých Moldavčanov sa v apríli nezmierili s podivným víťazstvom komunistov v parlamentných voľbách a vyrazili do ulíc. Radikálnejší dokonca obsadili parlament aj sídlo vlády v Kišiňove. Presadili opakovanie volieb, v ktorých už tesne vyhrali demokrati. Svojho prezidenta si však zvoliť nedokázali. Chaos v krajine pokračuje.
Obrázky horiaceho parlamentu a šarvátok dostali najchudobnejšiu krajinu Európy do svetových médií na titulky a do hlavných správ. Niektorí novinári jej dali meno Twitterová revolúcia. Okrem siete Twitter sa však mladí ľudia zvolávali obyčajne esemeskami, cez Facebook či len tak spontánne, a revolúcia to nebola. To by sa musel zmeniť represívny režimu prezidenta Vladimira Voronina. Policajtov, ktorí na smrť dobili demonštranta, dodnes nepostavili pred súd.
Mirek Tóda
