MARSEILLE, BRATISLAVA. Veľká mešita, nielen svojím názvom, ale aj rozmermi, čoskoro vyrastie v prístavnom meste Marseille na juhu Francúzska.
S rozlohou 8500 štvorcových metrov predstihne doteraz najväčšiu francúzsku mešitu v Paríži z roku 1926. Namiesto spevu muezína, ktorý zvoláva veriacich, však bude z minaretu svietiť len lúč svetla, aby nerušila susedov.
Imidž nočného klubu
Miestni moslimovia by boli najradšej, keby mešita svietila päťkrát denne v čase modlitieb farbou islamu – na zeleno. Keďže je to však signálna farba pre lode, museli sa túžby vzdať. Podľa predsedu asociácie Marseillská mešita Noureddina Cheikha bude svetlo asi fialové. „Imidž skôr pre nočný klub než pre takú elegantnú budovu,“ komentoval to denník New York Times.
Napriek nepriateľskej nálade v Európe proti symbolom islamu a švajčiarskemu „nie“ pre minarety, vo Francúzsku mešity rastú veľmi často.
Starosta Marseille so štvrtinou moslimských obyvateľov Jean-Claude Gaudin si myslí, že dobiehajú, čo zameškali – veľké mešity už majú v Paríži, Lille či Lyone.
Ak sa podarí zohnať 22 miliónov eur na stavbu načas, v lete 2011 by mala byť mešita hotová. V Marseille žije približne 200tisíc moslimov.
Francúzsko je ako krajina s jednou z najväčších moslimských menšín v Európe v názoroch na mešity rozdelené. Podľa nedávneho prieskumu denníka Figaro je 40 percent proti ich výstavbe.
Nenávidený minister
Výstavba mešity prebieha v čase, keď parížska vláda zaviedla diskusie o „národnej identite“. Nápad ministra pre imigráciu Érica Bessona však Francúzov unavuje. Podľa časopisu Marianne je Besson „najnenávidenejším mužom vo Francúzsku“.
Odhaduje sa, že v najbližších rokoch sa vo Francúzsku postaví okolo dvesto moslimských svätostánkov k terajším asi dvom tisícom.
Pravidelne do mešít z piatich miliónov moslimov však podľa agentúry ČTK chodí menej ako tretina francúzskych moslimov.
V západnej Európe sú najväčšie mešity v Londýne, v sídle katolíckej cirkvi v Ríme a v Paríži.
