Keď pred 20 rokmi vypukla revolúcia, Ceausescu sa pokúsil o útek. Neúspešne. Armáda ho dolapila aj s manželkou. Popravila ich na Prvý sviatok vianočný.
Na cintoríne Ghencea takých hrobov veľa nie je. Dvierka nízkej ohrady sú dochrámané, kahance dávno vyhorené. Náhrobný kameň chýba. Keby na malom kríži nebola veľká červená hviezda, cudzí návštevník by si hrob niekdajšieho rumunského prezidenta ani nevšimol.
A pritom len zopár kilometrov odtiaľ doteraz stojí jeho veľdielo. V Paláci ľudu dnes sídlia obe komory parlamentu, ďalšie stovky miestností s lustrami z krištálu a stenami z mramoru sa prenajímajú. Po americkom Pentagone je to druhá najrozľahlejšia budova na svete.
Jeho trápili dlhy, ľudí hlad
Kontrast medzi hrobom Nicolaea Ceausesca a jeho palácom, symbolizuje aj rozdiel v tom, ako sa vnímal diktátor a ako ho videli Rumuni. A naznačuje, prečo tak potupne skončil.
Mnohí Rumuni dnes smútia za starým režimom, ale v roku 1989 ho nenávideli. „V obchodoch nebolo nič. Bol to každodenný hon za kúskom jedla, obrovské rady,“ rozpráva niekdajšia disidentka Ana Blandiana. Najmenej v poslednom roku pred revolúciou sa opakovali výpadky tepla a vody a potraviny boli na prídel.
„Keď sme počas revolúcie obsadili radnicu, jedna žena zakričala: Naše deti budú mať konečne na Vianoce banány a čokoládu,“ hovorí Temešvárčanka Smaranda Vultur. Pred revolúciou si pritom mohli Ceausesca pozrieť v televízii, ako sa prechádza medzi plnými regálmi a hovorí o blahobyte.
Za biedou stála Ceausescova snaha splatiť Západu všetky dlhy. Strach z uvoľňovania vo východnej Európe chcel riešiť ekonomickou nezávislosťou.
Legendy o živote Ceausescovcov, napríklad tá, že syn Nicu znásilňuje mladé panny, Rumunov len provokovali. Mnohé pritom boli podľa historikov len výmyslom zbedačených.
Sultanistický režim
Rumunský režim ako jediný v Európe západní politológovia nazvali sultanistický – podľa arabských sultánov, ktorí pozície v štáte obsadzovali rodinnými príslušníkmi. Elena bola napríklad vicepremiérkou a šéfkou akadémie vied, hoci žiadne univerzitné vzdelanie nemala.
Na kritiku bežní občania nemali právo. Okamžite ju potlačila tajná polícia Securitate – najväčšia na počet obyvateľov v celom východnom bloku.
Dlhý proces s diktátorom však Rumunom súdený nebol. Po tom, ako pred demonštrantmi 22. decembra utiekol aj s manželkou na helikoptére, prebehlo všetko veľmi rýchlo.
Nový človek
Stroju zakrátko došiel benzín a v aute, ktoré ukradli bodyguardi, sa pred armádou utekalo ťažko. Niekoľko dní oboch väznila a 25. decembra nakoniec popravila. Líder revolúcie Ion Iliescu dnes tvrdí, že smrť Ceausesca chcel celý národ. Na zastavenie násilia, ktoré v Bukurešti páchali Ceausescovi ľudia, to podľa neho navyše bolo nevyhnutné. Iní naopak hovoria o prepracovanom štátnom prevrate a spomínajú nevyužité únikové tunely.
Napriek tomu aj napriek biede, ktorá Rumunov ešte dlho trápila, sa im po Ceausescovom páde uľavilo. „V uliciach sa ešte strieľalo, ale ceausescovský svet sa definitívne strácal v minulosti,“ hovorí Milan Resutík, ktorý do Rumunska prišiel v januári 1990 písať reportáž, aby tam neskôr išiel už ako československý veľvyslanec. „Rozdiel bol asi v tom, že u nás sa zmenil systém, ale v Rumunsku sa zmenil človek.
Totálne kontroloval iba krajinu. Seba nie
Ceausescu mal ku koncu života problémy pochopiť, čo sa deje naokolo. Trápilo ho aj vlastné zdravie.
BUKUREŠŤ. Domáca propaganda ho nazývala „karpatským géniom“, západné médiá zase „posledným európskym stalinistom“. Tým prvým v skutočnosti nebol nikdy, tým druhým najmä v neskoršom období.
Rýchly postup
Ceausescu do ilegálnej komunistickej strany vstúpil už ako 14-ročný. Keď ho prvýkrát zatkli, nemal ani 18. Polícia ho v záznamoch označila za „nebezpečného komunistického agitátora“.
Nicolae Ceausescu
Narodil sa v roku 1918 v mestečku Scorniceşti. Ako 11-ročný odišiel na prácuv továrňach do Bukurešti. V roku 1965 sa postavil na čelo komunistickej strany. V roku 1989 ho popravili.
FOTO - TASR/AP
V nasledujúcich rokoch stretol najprv svoju manželku a v internačom tábore aj svojho politického učiteľa a neskoršieho diktátora Gheorghea Gheorghiu-Deja. Sedeli spolu v jednej cele. Keď sa po vojne komunisti dostali k moci, Ceausescu stúpal hore rýchlo. Viedol rôzne ministerstvá a keď v roku 1965 Gheorghiu-Dej zomrel, postavil sa aj na čelo strany a o dva roky neskôr aj štátu. S povesťou reformátora. Uvoľnenie podobné roku 1968 v Československu však dlho netrvalo.
Keď Ceausescu v roku 1971 navštívil Severnú Kóreu, tamojší kult osobnosti ho fascinoval. Zaviedol ho teda aj v Rumunsku.
Ťažký cukrovkár
„Bol to múdry muž, ale nemal žiadne vzdelanie,“ povedal SME o Ceausescovi jeho komunistický kolega a neskôr oponent Ion Iliescu. Disdidentka Ana Blandiana ho zase opísala ako prezidenta, ktorý nechápal, čo sú úroky. „Raz sa opýtal, aký je štátny dlh. Povedali mu sumu, ktorá bola vyššia ako požičaná suma. Opýtal sa, ako je to možné, a vyhlásil, že kapitalisti sú zločinci,“ hovorí Blandiana.
V roku 1989 Ceausescu nemal len intelektuálne problémy. Podľa reportéra časopisu Newsweek Michaela Meyera, ktorý s ním robil rozhovor krátko na jeseň 1989, bol 71-ročný diktátor zhrbený, strapatý a zmätený starček.
Rumunský denník Adevarul zase nedávno opísal, ako ho jeho neskorší popravcovia najprv zachraňovali. Do cely mu z Bukurešti museli dopraviť inzulín. Inak by ťažký cukrovkár upadol do inzulínového šoku.
Pavol Szalai
Prepis z procesu s diktátorom
Rumunský prezidentský pár popravili po rozsudku provizórneho rýchlosúdu.
BUKUREŠŤ. Nicolaea Ceausesca a jeho manželku Elenu väznili vo vojenských kasárňach v Targovisiti tri dni, ich súd však vznikol narýchlo. Tak aj prebehol – trval sotva hodinu. Ceausescovci sedeli v lavici a nebránil ich údajne ani priradený obhajca.
Ceausescu: Neodpoviem na jedinú otázku.
Prokurátor: Čo vás oprávnilo zredukovať ľudí na štát, v ktorom boli? Prečo museli hladovať?
Ceausescu: To je klamstvo a dokazuje nedostatok vlastenectva v krajine.
Prokurátor: Čo ste spravili pre krajinu?
Ceausescu: Postavil som nemocnice.
Prokurátor: Zničili ste rumunský ľud aj ekonomiku.
Ceausescu: Nebudeme sa s vami hádať. Obyvateľstvo malo všetko, čo potrebovalo.
Prokurátor: Kto nariadil strieľanie do ľudí?
Ceausescu (hľadí na strop): Nevykladajte si moje mlčanie ako odpovede. Zodpoviem sa pracujúcej triede.
Prokurátor: Nech nám Ceausescu povie niečo o svojich švajčiarskych účtoch.
Elena: Dôkazy, dôkazy, dôkazy!
Ceausescu: Neexistuje jediný účet. Ste provokatér.
Prokurátor (číta verdikt): Na základe skutkov členov Ceausescovej rodiny, vás oboch odsudzujeme na trest smrti.
Ceausescu (vzdorovito): Nie som obžalovaný. Som prezidentom Rumunska a Najvyšším veliteľom ozbrojených síl. Odmietam uznať tento súd.
(Preruší ho hlas, ktorý obom prikáže postaviť sa)
Elena (svojmu manželovi): Nie, zlatko, nepostavíme sa.
Úryvky z knihy Revolúcia vo východnej Európe
Autor: Z Bukurešti, Temešváru od nášho redaktora Pavla Szalaia
