PEKING. Rozhodnutie Kambodže vydať skupinu 20 ujgurských utečencov naspäť do Číny bolo "bez pochýb ovplyvnené enormným čínskym tlakom, podporeným finančnou pomocou v hodnote stoviek miliárd dolárov", vyhlásila v pondelok ujgurská exilová vodkyňa Rebiyja Kadeerová, ktorá žije v Spojených štátoch.
Kambodža svojím rozhodnutím podľa nej porušila medzinárodné konvencie o právach utečencov, keďže Ujgurom v Číne hrozia perzekúcie. Kadeerová vyzvala Spojené štáty aj ostatné krajiny, aby od Číny požadovali informácie o ďalšom osude týchto ľudí. Obáva sa totiž, že sa po nich zľahne zem a nikto už o nich nebude nikdy počuť.
Kambodža informovala o vydaní dvadsiatich Ujgurov, ktorí v tejto krajine hľadali útočisko, v sobotu. Ujguri, medzi nimi aj dve deti, utiekli do Kambodže po júlových nepokojoch v čínskej provincii Sin-ťiang.
"Sú to nelegálni imigranti, pretože prišli do Kambodže bez víz," obhajoval postoj Kambodže hovorca ministerstva zahraničných vecí Koy Kuong. Už vtedy zahraničné médiá upozorňovali na fakt, že Čína je pre Kambodžu najväčším zahraničným investorom.
Skupina 20 Ujgurov dorazila do sídla Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Kambodži krátko po júlových krvavých zrážkach regionálneho väčšinového etnika Ujgurov s chanským čínskym obyvateľstvom, ktoré si vyžiadali takmer 200 obetí a viac než 1 600 zranených.
Ich prítomnosť v metropole Phnom Pénh sa dostala na verejnosť pred dvoma týždňami, keď v Kambodži požiadali o status utečencov, pretože v Číne by podľa vlastných slov čelili mučeniu. Organizácie na ochranu ľudských práv i americká vláda kambodžských predstaviteľov vyzývali, aby Ujgurov do Číny nevydali, pretože im tam bude hroziť prenasledovanie.
Peking už popravil v súvislosti s etnickými zrážkami 17 ľudí, ďalších ôsmich Ujgurov odsúdil na trest smrti. Desiatky ďalších zatvoril do väzenia.
Násilné protesty vypukli 5. júla v Urumči, ktoré je hlavným mestom Sin-ťiangu. Ujgurovia sú zväčša moslimského vierovyznania a čínska vláda boj proti nim označuje za súčasť boja proti terorizmu. Zahraničné ľudskoprávne organizácie však tvrdia, že boj proti terorizmu je pre Peking len zámienkou na to, aby sa mohol vyrovnať s nepohodlnou menšinou, ktorá sa bráni proti násilnému potláčaniu svojej kultúry a tradícií.
