MOSKVA, PRAHA. Stalin je v móde. Ak odniekiaľ zo záhrobia pozoruje ten rozruch, ktorý je okolo jeho osoby ešte aj 130 rokov po tom, ako prišiel na svet, musí byť nadšený. Vždy túžil byť nesmrteľný.
Dnes sa o ňom točia filmy, politici sa hádajú, či to bol génius, sadista alebo nadprirodzená bytosť. Jeho sochy sa strhávajú, aby ich neskôr s láskou opäť odhaľovali.
V piatok alebo v pondelok budú oslavovať dnešní obdivovatelia Josifa Vissarionoviča Džugašviliho, ktorému neskôr jeho priateľ, boľševický revolucionár a vodca Vladimír Iljič Lenin poradil skvelé meno Stalin („staľ" je po rusky oceľ). Je to 130 rokov, čo sa tento egocentrický tyran narodil.
Narodeniny na dvakrát
Obzvlášť zanietený stalinisti môžu oslavovať dvakrát. On sám totiž tvrdil, že v zápisoch gruzínskych úradov v meste Gori, kde prišiel na svet, je chyba a v skutočnosti sa narodil 21. decembra.
Či už je správny ten alebo onen dátum, nič to nemení na tom, že v decembri roku 1879 prišiel na svet jeden z najväčších diktátorov v ľudskej histórii, ktorý dodnes vyvoláva politické spory, medzinárodné škandály aj rodinné roztržky.
Jeho životopis je napriek tomu, že žil v dobe relatívne nedávnej a že bol verejnou osobou, značne rozporný.
Isté je, že vládol Sovietskemu zväzu od 20. rokov minulého storočia až do svojej smrti v marci 1953. Čo sa však vraj nikdy nepodarilo spočítať, je počet obetí ním organizovaných represií.
Odvážnejší historici tvrdia, že má na svedomí viac ľudských životov sovietskych občanov, ako padlo za 2. svetovej vojny. Zoznamy tých, ktorí zahynuli počas stalinských represií, vytvára už dvadsať rokov ruská organizácia Memorial.
A stále nie sú úplné. Nielen pre dodnes nie celkom prístupné archívy tajných služieb, ale aj pre neochotu súčasného politického vedenia jednoznačne sa s temným dedičstvom Stalina vyrovnať. Napríklad ruský premiér Vladimir Putin tak dlho Stalina nedokázal odsúdiť, až to prezident Dmitrij Medvedev urobil v októbri tohto roka.
O pár týždňov, 3. decembra, to po ňom oveľa opatrnejšie urobil aj Putin. Nakoniec však vyhlásil jednu skoro absolútnu pravdu: „Povieš niečo pozitívne, budú sa niektorí hnevať, povieš niečo negatívne, hnevať sa budú iní."
Vojnový víťaz, nie vrah
Stalin totiž nie je v Rusku ani tak symbolom represií ako skôr víťazstva sovietskeho ľudu nad nemeckým fašizmom. „Keď si nás nevážia, nech sa nás aspoň boja," je heslo dnešných ruských nacionalistov, obdivovateľov Stalinovej tvrdej ruky.
Nielen oni v lete jasali, keď sa opäť otvorila zrekonštruovaná stanica metra Kurskaja v Moskve a na stene žiaril citát zo starej sovietskej hymny: „Nás vychoval Stalin k vernosti svojmu ľudu, povzbudil nás k práci i hrdinským činom."
Rusi Stalina oceňujú
Podľa posledných prieskumov Ruského centra pre výskum verejnej mienky by nemusel prekážať zhruba polovici Rusov. Skoro 50 percent občanov krajiny si totiž cení výnimočné vodcovské schopnosti Stalina.
Len 25 percent občanov krajiny, v ktorej Stalin organizoval jedny z najväčších čistiek v histórii ľudstva, ho nepokladá za osobu hodnú obdivu.
Narodeniny Stalina sme slávili aj u nás
V decembri 1949 zdobili výklady obchodov či okná škôl v Československu portréty Stalina. Komunisti slávili jeho 70. narodeniny.
PRAHA, BRATISLAVA. Na Štedrý večer v roku 1949 musia mať jeho pamätníci zmiešané spomienky. Namiesto vianočnej výzdoby viseli v uliciach plagáty s portrétom Josifa V. Stalina a časopisy zaplavili oslavné články a poviedky o „slávnom generalissimovi".
Tri dni predtým, ako sa rodiny v celom Československu mali zísť pri vianočnej večeri, slávil sovietsky vodca svoje 70. narodeniny. A nová krajina v komunistickom bloku chcela ukázať, čo to pre jej občanov znamená. Denník MF Dnes sa pozrel na to, ako jedna z najväčších propagandistických akcií komunistov vyzerala.
Oslavy riadili komunisti
Ústredný výbor KSČ už na jeseň 1949 zriadil Vládny výbor pre oslavu sedemdesiatich narodenín J. V. Stalina. Jeho predseda, minister informácií a osvety Václav Kopecký rozposlal na okresné sekretariáty inštrukcie, ako sa má ľud na oslavy pripraviť.
Novinové strany mali zaplniť oslavné články na Stalina, do akcie sa mali zapojiť aj časopisy pre mládež. „Keď budem veľká, prídem sa na Teba do Moskvy pozrieť. Videla som vo filme, ako je tam krásne," mohli si prečítať deti v liste Stalinovi, ktorý bol v časopise Slniečko podpísaný menom Andulka Říhová.
Besedy pre ženy
Do kampane sa podľa MF Dnes pridal aj ženský časopis Vlasta, ktorý dva mesiace uverejňoval reportáže z besied o Stalinovi, čo boli školenia s názvom Čo dáva Stalinovo učenie ženám. Celkovo sa zorganizovalo až 14-tisíc besied. Vlasta však už nepísala o tom, že na Posázaví na ne nikto neprišiel.
Ulice, továrne, školy či výklady obchodov zdobili oslavné heslá. Vianočná výzdoba musela ustúpiť. Komunisti dokonca vydali oficiálny zoznam hesiel. Na oslavy sa vytlačilo 375-tisíc portrétov Stalina.
(toh)
