Haag 16. apríla (TASR) - Holandská vláda dnes podala demisiu. Dôvodom je kritická správa o role Holandska v čase srebrenickej masakry, ku ktorej došlo ku koncu bosnianskej vojny v júli 1995.
Rozhodnutie prijali na mimoriadnom zasadaní 15-členného koaličného kabinetu Wima Koka, zvolanom po tom, čo Holandský inštitút pre vojnovú dokumentáciu (NIOD) minulú stredu zverejnil rozsiahlu správu, ktorá ostro kritizuje postup holandského politického a vojenského vedenia.
Kríza vrhla tieň na kariéru populárneho premiéra, ktorému sa pripisujú zásluhy za zníženie nezamestnanosti a vytvorenie prosperity.
"Ideme navštíviť kráľovnú. Ponúknem jej rezignáciu ministrov a ich námestníkov," oznámil premiér novinárom po skončení stretnutia. Kokov kabinet zostane pôsobiť ako dočasná vláda bez práva iniciovať zákony, kým sa moci neujme nová vláda. Voľby boli pôvodne plánované na 15. mája. Koaličnú vládu Wima Koka tvorili sociálni demokrati (PvdA), liberáli (VVD) a ľavicoví liberáli (D66).
Holandská vláda mala o srebrenickej správe pôvodne rokovať v piatok, zvolanie zasadania však urýchlili po tom, čo sa objavili špekulácie o rezignácii dvoch ministrov - Franka de Graveho (obrana) a Jana Pronka (životné prostredie).
Srebrenickej masakre predchádzalo obsadenie enklávy na východe Bosny - Spojenými národmi vyhlásenej za "bezpečnú zónu", kde útočisko hľadalo asi 30.000 Moslimov - bosnianskosrbskými jednotkami generála Ratka Mladiča. Mladičove jednotky pred zrakmi holandských modrých prílb oddelili moslimských mužov a chlapcov v bojaschopnom veku a odviezli ich do okolitých hôr, kde ich postrieľali. Podľa odhadov zahynulo 7000 až 8000 Moslimov.
Správa obviňuje holandskú vládu, že do Srebrenice vyslala 200 nedostatočne pripravených a slabo vyzbrojených vojakov s cieľom "zvýšiť dôveryhodnosť a medzinárodnú prestíž Holandska". Boli vyslaní "udržiavať mier tam, kde žiaden mier nebol," uvádza sa v dokumente.
Jedno z najvážnejších obvinení na adresu holandských predstaviteľov obsiahnutých v správe je tvrdenie, že armáda v snahe ochrániť svoju povesť o masakrách v oblasti Srebrenice neinformovala vtedajšieho ministra obrany Jorisa Voorhoeveho.
Autori správy tiež kritizujú postup OSN, ktorá vyhlásila "bezpečnú zónu" bez toho, aby ju presne definovala a bez vypracovania scenára na jej obranu v prípade, že holandskí velitelia požiadajú o leteckú podporu. Zlyhania Holanďanov v Srebrenici boli "viac chybou nedostatočných zdrojov a politiky Spojených národov," uvádza sa v správe. Vojaci boli oprávnení strieľať len v sebaobrane a dostali príkaz "odstrašovať svojou prítomnosťou", a nie silou.
