štaurácie, štátny rozpočet si oddýchne. To je asi jediná výhoda celého škandálu a bod, keď je to ešte vtipné.
Je to totiž vážne. Ako napísali izraelské noviny, toto sa blíži k justičnému džihádu.
A úplne paradoxné je to, že propalestínska skupina dala na súd političku, ktorú Západ označuje za umiernenú alternatívu k premiérovi Netanjahuovi. Cipi Livniovú na jednej strane v Británii protežujú, na druhej strane na ňu jej súd poľuje ako na vojnového zločinca. Je to síce ukážka nezávislosti súdnej moci od moci vládnej, ale trochu zvláštna. Livniová aby sa bála cestovať do Británie. Napríklad aj na prednášku o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Je jasné, že celý tento prípad je hlavne jednou veľkou PR akciou. Aj v prípade, že Livniovú alebo hocikoho iného nezatknú, sa opäť v hlavách veľkej skupiny ľudí ukladajú rovnice Izrael = vojnoví zločinci, Palestínčania = obete Izraela. To všetko za peniaze britských daňových poplatníkov. Mimoriadne efektívne a lacné. Nielen finančne.
Celkom chápem, že v Izraeli zúria. A zdá sa mi v poriadku aj to, že Izraelčania trvajú na tom, aby platila zásada, padni, komu padni. Budú dávať na súd britských politikov za vojny v Afganistane alebo v Iraku, v ktorých tiež podľa niektorých došlo k vojnovým zločinom? A odhodlá sa niekto z Palestínčanov žalovať svojich lídrov za zločiny proti vlastným ľuďom?
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
