Krajná pravica v Rakúsku sa spojila. Štyri roky po tom, čo ju rozbil Jörg Haider, a 14 mesiacov po jeho smrti. Chce byť druhou najsilnejšou stranou v štáte a opäť sedieť vo vláde.
V trafike na viedenskej Ungargasse vás titulné stany časopisov zorientujú okamžite. Týždenník News s portrétom populistu Jörga Haidera a titulkom Miliardový hrob píše o krachu banky Hypo Group Alpe Adria, ktorá zosnulému politikovi pomáhala budovať z Korutánska impérium. Vedľa toho denníky s hlavnými článkami o spojení krajnej pravice v krajine. Denník Kurier má titulok: Pakt Haiderových dedičov.
Nebezpečný pakt
Nie je ešte jasné, ako veľmi obe témy súvisia, zrejme však urýchlili scenár, o ktorom sa hovorí od smrti populistu Jörga Haidera – o spojení krajnej pravice do jednej strany. V stredu sa to stalo. Slobodní (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho oznámili fúziu so Zväzom pre budúcnosť Rakúska (BZÖ), ktorý v roku 2005 založil Haider tak, že sa odtrhol od Slobodných. Slobodní sa nespojili s celou stranou, len s jej najúspešnejšou časťou – s BZÖ v Haiderovom Korutánsku. V čase, keď sa médiá pýtajú, kto môže za to, že Rakúšania musia naliať 450 miliónov eur, aby zachránili banku a s ňou spolkovú krajinu Korutánsko. „To môže korutánsku stranu zachrániť,“ hovorí politológ Wolfgang Bachmayer z inštitútu OGM.
Krajná pravica
2005 – Jörg Haider sa odtrhol od Slobodných a založil Zväz pre budúcnosť Rakúska (BZÖ), 2008 – Slobodní získali vo voľbách 17,5 percenta, Haiderov zväz takmer 11 percent, 2008 – v októbri Haider tragicky zahynul, 2009 – fúzia BZÖ a FPÖ podľa vzoru nemeckej CDU/CSU, to znamená, že BZÖ bude kandidovať v Korutánsku a Slobodní v ostatných častiach krajiny.
„Mám z toho strach. Rakúšania nedôverujú tradičným politickým stranám a v čase krízy majú navyše strach o vlastnú existenciu. Spojenie krajne pravicových strán, ktoré za všetko vinia cudzincov a vždy majú po ruke jednoduché riešenia, určite mnohých osloví,“ hovorí profesorka Ratka Krstičová pri pohľade na titulné strany novín. Krstičová pochádza z Macedónska a v Rakúsku žije dvadsať rokov.
„Mám vyššie vzdelanie ako mnohí Rakúšania, ale aj tak ma neberú,“ hovorí. Rodená Macedónčanka učila sedem rokov cudzincov po nemecky, ale ani tak sa mnohí v Rakúsku neudomácnili. Rakúšania majú strach zo všetkého cudzieho, a to sa na vás nalepí. V jej rodnom Macedónsku jej Albánci či Turci neprekážajú, vo Viedni áno. „Je to komické, ale tie nálady sa tu na vás nalepia,“ dodáva.
Úspech sa nedá vylúčiť
Politológovia sú opatrnejší, keď sa ich pýtate na úspech zjednotenej krajnej pravice. „Isté je, že potenciál Slobodných sa teraz zvýšil o hlasy korutánskeho BZÖ, to sú tak dve – tri percentá, takže Slobodných by volilo 23 až 24 percent Rakúšanov,“ hovorí Bachmayer. Politológ Peter Filzmaier pripomína, že raz už Slobodní druhí boli. V roku 1999 na čele s Haiderom a nakoniec sa dostali do vlády.
„Spoločne sa usilujeme o to, aby sme boli v Rakúsku prinajmenšom dvojkou,“ povedal Haiderov nástupca v úrade korutánskeho hajtmana Gerhard Döfler. Po voľbách chcú do vlády.
V Rakúsku by mohlo vzniknúť najsilnejšie ultrapravicové zoskupenie v Európe. V minuloročných voľbách získali obe strany dokopy viac ako 28 percent. Ak bude nezamestnanosť v Rakúsku stúpať, môže počet ich voličov závratne rásť.
Autor: Z Viedne od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
