BRATISLAVA.
V exkluzívnom rozhovore pre TASR to povedal veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) na Slovensku Čchen Ťien-fu v súvislosti s prebiehajúcim summitom o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy v Kodani. Ako dodal, súčasná dohoda na redukciu emisií o 20, respektíve o 30 percent v spomínanom období na boj proti klimatickým zmenám nestačí.
"Sú to pozitívnejšie ciele než tie Spojených štátov amerických, no nie sú dostatočné," uviedol k najnovším plánom Európy v tejto oblasti. Upozornil, že v dohovore OSN, ku ktorému tvorí dodatok protokol, ako aj v Akčnom pláne z Bali je jasne stanovená povinnosť rozvinutých krajín zredukovať emisie v priemere o 5,2 percenta.
"Tento cieľ nedosiahli. Niektoré krajiny emisie naopak zvýšili," povedal Čchen s dôvetkom, že ani povinnosť rozvinutých krajín poskytnúť finančnú a technologickú pomoc tým rozvojovým sa nenaplnila. "Takéto kroky sa vôbec neuskutočnili."
Veľkí hráči, EÚ a USA, na kodanskom summite vnímajú Čínu inak, než sa vníma ona sama. V rozhovore Čchen niekoľkokrát zdôraznil, že Čína je rozvojovou krajinou.
"Ak ide o zníženie emisií, nemá právne záväzky. Aj napriek tomu od roku 1990 do roku 2005 znížila emisie o 46 percent. Je to výsledok dobrovoľných opatrení," podčiarkol s tým, že radikálnejšie redukovať emisie musia predovšetkým rozvinuté krajiny.
Ako pokračoval, ČĽR je najväčšia rozvojová krajina, mala by teda pomoc dostávať, rovnako ako iné štáty, ktoré boj s klimatickými zmenami nezvládnu vo vlastnej réžii. "Verím, že Čína bude spolupracovať v súvislosti s pomocou týmto krajinám v otázke boja proti klimatickým zmenám, ale to nie sú jej právne záväzky. Tie majú len rozvinuté krajiny," povedal Čchen, ktorý práve toto označil za dôvod sporu na summite v Kodani.
"USA chcú, aby Čína zvýšila svoje ciele. Ale to je pomýlené - najprv si musia stanoviť ciele oni. Ak chcú stanovovať ciele rozvojovým krajinám, musí to byť s podmienkou finančnej a technologickej pomoci. Ako sa inak má uskutočniť redukcia v chudobnej krajine? Absencia finančnej pomoci a zatvorenie podnikov spôsobí, že množstvo ľudí v Číne bude hladovať," nazdáva sa.
Čchen podľa vlastných slov nemá k dispozícii údaj, koľkopercentné by malo byť zníženie emisií v ČĽR, ak sa v budúcnosti porovnajú úrovne z rokov 1990 a 2020, čo je základné referenčné obdobie, s ktorým pracuje Kjótsky protokol.
"Pokúsil som sa nájsť toto číslo, ale nenašiel som ho. Informácie, ktoré máme, sú všetky v porovnaní s rokom 2005, pretože v posledných rokoch sme vypustili viac emisií než predtým. Oproti roku 2005 ide o výraznú redukciu a vláda hovorí, že urobila všetko v rámci svojich možností."
Veľvyslanec si myslí, že je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, o koľko percent by bola ochotná Čína znížiť svoje emisie v prípade, že by došlo k dohode s USA na zvýšení ich redukcie emisií. "Ešte sa ani zďaleka nedospelo k nejakej dohode," zdôvodnil Čchen.
Ako však podotkol, ak sa budú v tomto smere radikálne angažovať Spojené štáty, jeho krajina určite prijme nejaké opatrenia a bude spolupracovať, no "opatrenia urobí na základe svojej reality". "Treba vziať do úvahy to, že Čína je rozvojová krajina, kde žije 130 miliónov chudobných ľudí," domnieva sa.
Nespravodlivé je podľa veľvyslanca porovnávanie všetkých krajín na základe tých istých nastavení, pretože ČĽR sa rozvíja od založenia moderného štátu, teda len posledné polstoročie. "U priemyselných krajín tento proces prebieha vyše 200 rokov. Ľudia Čínu vnímajú ako veľkého globálneho hráča preto, že posledných 30 rokov sa dynamicky rozvíja a je to obrovská krajina. Väčšina cudzincov chodí iba na východ, do Pekingu. To je však len tretina Číny."
Čínska strana argumentuje objemom emisií prepočítaným na jedného obyvateľa, čím pri tamojšej populácii 1,3 miliardy vykazuje oproti vyspelým štátom nízke číslo. Celkovo je s podielom 17 percent tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete - po USA (21 percent) a EÚ (20 percent).
Čchen uviedol, že v priebehu 155 rokov (od 1850 do 2005) sa vo svete vypustilo 1,122 bilióna ton oxidu uhličitého. Z toho na rozvinuté krajiny pripadá 806 miliárd ton, čo predstavuje 72 percent, a z celosvetového objemu vypustili 27,5 percenta krajiny dnešnej EÚ.
"Celosvetovo na osobu pripadá 173 ton emisií, v EÚ je to na osobu 542 ton. Len v Nemecku je to 958 ton na každého obyvateľa, v Británii 1125 ton na hlavu. V Číne je to len 71 ton," priblížil údaje, ktorými disponuje jeho krajina. "Tieto čísla dokazujú, že rozvinuté krajiny majú niesť najväčšiu zodpovednosť za emisie," uzavrel Čchen.
