ANKARA, TEL AVIV. Tureckí Kurdi už týždeň demonštrujú proti rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý zakázal ich jedinú parlamentnú Stranu demokratickej spoločnosti (DTP). Protesty už majú aj prvé obete.
Rozhodnutie komplikuje snahy premiéra Recepa Tayyipa Erdogana zmieriť sa s Kurdmi a pridáva argumenty tým, čo si myslia, že Turecko ešte nedozrelo na členstvo v Európskej únii.
Ten istý sudca
Ústavný súd zakázal DTP, ktorá má v parlamente 19 poslancov, na základe kontroverzného zákona o politických stranách. V rozhodnutí uviedol, že DTP má blízke vzťahy s Kurdskou stranou pracujúcich (PKK), ktorá je na západe považovaná za teroristickú organizáciu. Kurdská strana obvinenia odmieta. Tiež však nechce PKK označovať teroristami.
Rozhodnutie súdu kritizoval premiér Erdogan. Jeho vlastnej strane minulý rok tiež hrozilo, že skončí podobne. Prokurátorom v Erdoganovom prípade, aj v kauze jedinej strany Kurdov v parlamente, bol ten istý muž. Turecká justícia je plná zástancov sekulárneho Turecka, ktorým prekáža všetko „neturecké“. V Turecku od roku 1968 zakázali 27 politických strán.
Výrok Ústavného súdu výrazne sťaží takzvaný kurdský plán Erdoganovej vlády. Má zaručiť rozšírenie práv Kurdom či zlepšenie ich postavenia. Smeruje k tomu, aby sa Kurdi cítili v Turecku tak dobre, aby nemali dôvod podporovať separatizmus. Konflikt medzi Ankarou a PKK si za 25 rokov vyžiadal viac ako 40tisíc obetí.
Plán kolabuje
Erdoganov plán, ktorý je sympatický únii, ale neprijateľný pre tureckých nacionalistov, potrebuje podporu kurdských politikov. Preto bol Erdogan taký nahnevaný na rozhodnutie Ústavného súdu.
Hnev do ulíc vyhnal aj Kurdov v juhovýchodnom Turecku. Hlásia odtiaľ potýčky s policajtmi aj dvoch zabitých demonštrantov.
