BRUSEL.
Podľa nich žilo v EÚ 30,8 milióna cudzincov (6,2 percenta), z čoho 11,3 milióna predstavovali príslušníci iných členských krajín EÚ a 19,5 milióna boli občania tretích krajín - v prípade šiestich miliónov išlo o príslušníkov ostatných európskych štátov, 4,7 milióna boli Afričania, 3,7 milióna pochádzalo z ázijských štátov a 3,2 milióna z amerického kontinentu.
Najviac cudzincov žilo v roku 2008 v Nemecku (7,3 milióna osôb), za ktorým nasledujú Španielsko (5,3 milióna), Veľká Británia (štyri milióny), Francúzsko (3,7 milióna) a Taliansko (3,4 milióna). Znamená to, že na tieto krajiny pripadá dovedna 75 percent všetkých cudzincov žijúcich v EÚ.
Z hľadiska percentuálneho podielu cudzincov na celkovom obyvateľstve krajiny je na prvom mieste Luxembursko, kde cudzinci predstavujú 43 percent populácie. Ďalšie v poradí je Lotyšsko (18 percent) a Estónsko (17 percent). Menej než jednopercentné zastúpenie majú cudzinci v Rumunsku, Poľsku, Bulharsku a na Slovensku.
Celkovo 37 percent cudzích štátnych príslušníkov v krajinách EÚ sú občania iných členských štátov únie. Najviac je Rumunov (1,7 milióna, t.j. 15 percent z celkového počtu cudzincov v EÚ), nasledujú Taliani (1,3 milióna) a Poliaci (1,2 milióna). Spomedzi krajín mimo EÚ sú najväčšou skupinou Turci (2,4 milióna), Maročania (1,7 milióna) a Albánci (jeden milión).
Cudzinci na Slovensku tvoria 0,8 percenta celkovej populácie, pričom 0,5 percenta sú občania iných členských krajín EÚ a 0,3 percenta pochádza z iných štátov. Najväčšími tromi skupinami sú Česi, Poliaci a Ukrajinci.
