MOSKVA.
Spolupracovníci Gajdara informovali, že zomrel ráno vo svojom dome pri Moskve v dôsledku uvoľnenia krvnej zrazeniny.
Jegor Gajdar bol - spolu s Anatolijom Čubajsom a Borisom Nemcovom - jedným z mladých reformistov, ktorými sa začiatkom 90. rokov obklopil ruský prezident Boris Jeľcin. V druhom polroku 1992 bol úradujúcim premiérom, parlament ho však odmietol potvrdiť vo funkcii a nahradil ho Viktor Černomyrdin.
Šoková terapia zvýhodnila oligarchov
Gajdar sa stal na verejnosti mimoriadne nepopulárnym kvôli reformám označovaným za "šokovú terapiu", ktoré znehodnotili úspory miliónov Rusov a dali hŕstke tzv. oligarchov šancu lacno získať veľké majetky. Reformy však pomohli transformácii z plánovaného hospodárstva na kapitalizmus voľného trhu a podľa stúpencov položili základy desaťročnej ekonomickej konjunktúry.
"Bolo šťastím Ruska, že v jednom z najhorších momentov svojej histórie malo Jegora Gajdara. Začiatkom 90. rokov zachránil krajinu pred hladomorom, občianskou vojnou a rozpadom," napísal vo svojom blogu Čubajs, ktorý mal v Jeľcinovej vláde na starosti privatizáciu. "Stál pred voľbou medzi občianskou vojnou a bolestnými reformami," povedal bývalý vicepremiér Nemcov pre rádio Echo Moskvy.
Zo známej rodiny
Jegor Gajdar sa narodil 19. marca 1956 v Moskve ako syn bývalého námorného admirála a novinára Timura Gajdara a vnuk známeho spisovateľa kníh pre deti Arkadija Gajdara. V roku 1978 ukončil štúdiu ekonómie na Moskovskej štátnej univerzite. Po pôsobení vo vláde do roku 1994 bol do roku 2003 poslancom Štátnej dumy.
Po odchode z politiky si Gajdar udržal značný vplyv v zákulisí, keď neoficiálne radil exprezidentovi Vladimirovi Putinovi v celom rade ekonomických otázok.
Gajdar po sebe zanechal manželku, troch synov a dcéru.
Zdroj: RIA Novosti, Reuters, AP
