BUDAPEŠŤ. Informáciu priniesla agentúra MTI.
Prvostupňový súd hlavného mesta Maďarska rozhodol v rovnakom duchu ešte 16. decembra 2008. Stalo sa tak na konci pojednávania, ktoré iniciovala budapeštianska hlavná prokuratúra.
Prokurátor návrh na rozpustenie gardy zdôvodnil tým, že cieľom organizácie je zastrašovanie. Podujatiami organizovanými v obciach obývanými Rómami, pochodmi členov gardy a prejavmi jej vodcov porušujú práva iných. Organizácia spochybnila rovnocennosť Rómov, vyvolávala protirómske nálady a konkrétne porušovala ľudskú dôstojnosť iných skupín obyvateľstva.
Verdikt o rozpustení Maďarskej gardy potvrdil 2. júla 2009 Budapeštiansky odvolací súd, ktorý v zdôvodnení konštatoval, že garda útočila na poriadok a pokoj, ktoré sú súčasťou podstaty demokracie a upozornil, že v právnom štáte nemožno prelomiť štátny monopol aplikovania násilia a že. Maďarská garda deklarovala svoje názory v rámci demonštrácie sily polovojenského charakteru. Už pri vynesení rozsudku odznelo, že v demokratickej spoločnosti nemožno prostriedkami, ktoré sú v rozpore s hodnotami demokracie, realizovať ciele, ktoré sa dajú z jej hľadiska považovať za užitočné.
Predseda Maďarskej gardy a Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona a obhajca gardy Tamás Gaudi-Nagy po vynesení rozsudku avizovali odvolanie gardy na najvyšší súd i podnet na štrasburský súd pre ľudské práva. Obaja zhodne tvrdili, že spolok síce bol zrušený, ale členovia gardy budú pokračovať ďalej vo svojej činnosti. Vona spresnil, že tak budú robiť v rámci uplatňovania práv jednotlivých členov gardy.
Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol na vyše 2500 členov.
Vona: Odvoláme sa v Štrasburgu
Podanie podnetu na Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu avizovali dnes v Budapešti reakcii na rozhodnutie najvyššieho maďarského súdu o rozpustení spolku a hnutia Maďarská garda jej líder a predseda Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona a právny zástupca mimo zákon postaveného subjektu Tamás Gaudi-Nagy.
Podľa advokátových slov je "smutnou kapitolou histórie maďarskej justície", že súdy krajiny stavajú mimo zákon Maďarskú gardu, ktorá stojí na ústavnom základe a vystupuje nenásilne za dobré ciele, napríklad za "cigánsko-maďarské spolužitie" alebo v záujme ľudí vystavených zlej verejnej bezpečnosti.
Tamás Gaudi-Nagy sa domnieva, že odteraz jestvuje reálne nebezpečenstvo potlačenia všetkých podobných iniciatív upozorňujúcich na podobné, skutočné spoločenské problémy. "Namiesto problémov odstránili tých, ktorí na problémy upozorňovali," povedal advokát Maďarskej gardy.
Gábor Vona konštatoval, že súdy nedokázali odolať tlaku, ktorému čelili, avšak záležitosť Maďarskej gardy sa dostala na zlú koľaj už vtedy, keď ju štátne orgány namiesto vecného riešenia odklonili na právnu cestu.
"Rozsudok berieme na vedomie, avšak nedokážeme ho akceptovať," vyhlásil podľa agentúry MTI Vona.