Obrázky skrvavenej tváre premiéra by mu mohli pomôcť zvýšiť popularitu.
MILÁNO, BRATISLAVA. Zlomený nos, dva vybité zuby, natrhnutá pera a liter stratenej krvi. To je výpočet zranení talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, ktorého v nedeľu zasiahol útočník modelom milánskej katedrály Duomo. Útok na najvplyvnejšieho muža Talianska sa stal témou číslo jeden v talianskej, ale aj európskej tlači.
Premiér by mal v nemocnici zostať aj v utorok, podľa doktorov potrvá liečenie ešte niekoľko týždňov. Nos mu zdobia stehy, dostáva utišujúce lieky a antibiotiká. Podľa britského denníka Times povedal, že iba „zázrakom“ neprišiel o oko po napadnutí muža, ktorý zrejme trpí psychickým problémami.
Správa o Taliansku Hneď, ako sa v pondelok taliansky premiér v nemocnici zobudil, vyžiadal si podľa lekárov talianske noviny. Tam sa okrem detailov útoku po mítingu v Miláne mohol dočítať aj to, čo to hovorí o súčasnom Taliansku.
Viaceré miestne médiá za útokom vidia atmosféru nenávisti, ktorá momentálne panuje v krajine. Rozdielne sú názory na to, kto túto atmosféru v krajine vytvoril.
Zaslúži si Berlusconi súcit alebo výsmech? Odpovie Peter Schutz.
Berlusconiho zástancovia hovoria, že za ňou je opozícia (vrátane niektorých médií), ktorá premiéra vykresľuje „ako diktátora, fašistu a tyrana – absolútneho vládcu, ktorého treba za každú cenu zvrhnúť“. Ľavicové kruhy však oponujú, že „dve navzájom sa neznášajúce a ani spolu nehovoriace Talianská“ vytvoril samotný premiér.
Napriek tomu útok na Berlusconiho takmer všetci politici a médiá odmietli. Iné je to s ľuďmi.
Na sociálnej sieti Facebook sa už vytvorili mnohé početné skupiny, ktoré chvália útočníka. Jedna z nich sa dokonca volá Santo Subito (hneď svätorečený). Po tom sa volalo vo Vatikáne po smrti pápeža Jána Pavla II.
Efekt obete Útoky na politikov často pomôžu zvýšiť ich popularitu medzi voličmi. Efekt obete predpovedajú viacerí talianski komentátori aj Berlusconimu.
„Očakávam, že jeho ratingy vo verejnosti porastú a bude teraz ťažšie pre každého zo stredopravého spektra ašpirovať na jeho pozíciu,“ myslí si pre Reuters známy politický komentátor Massimo Franco.
Premiérovi by tak pomohlo zastaviť mierny pokles preferencií. Na súčasných päťdesiat percent jeho popularita padla po sexuálnych škandáloch či súčasných súdnych procesoch.
Médiá kritizujú bodyguardov Silvia Berlusconiho chráni asi sto ľudí. Okrem polície či špeciálnych jednotiek dozerá na život najmocnejšieho muža Talianska vlastná bezpečnostná služba. Premiér jazdí v Audi A8 s nepriestrelnými sklami. Jeho sardínsku vilu strážia ostreľovači.
Napriek tomu sa útočníkovi v nedeľu podarilo dostať na dosah talianskeho premiéra. Ako dodávajú talianske médiá, môže byť rád, že útočník mal iba model katedrály. „Opakovane sa pýtam, čo by sa stalo, ak by v ruke držal zbraň,“ citoval britský denník Times známeho komentátora Giampaola Pansu. Kritika ochranky ide z viacerých strán. Podľa denníka Corriere della Serra zlyhala dvakrát. Útočníkovi dovolila dostať sa k premiérovi a potom zlyhala aj pri vytlačení divákov od Berlusconiho po útoku.
Nebol to pritom prvý útok na talianskeho magnáta. Na Silvestra roku 2003 do neho na rímskom námestí hodil útočník statív z fotoaparátu a ľahko mu zranil hlavu. Berlusconi patrí medzi politikov, ktorí sú pre bodyguardov tvrdým orieškom. Rád sa stretáva s ľuďmi, rozdáva autogramy či podáva ruky.
Psychicky chorí útočníci často nemajú motív
Útok železnou maketou na talianskeho premiéra nie je ojedinelou inzultáciou politika v posledných rokoch. Niektoré útoky šialencov sa skončili tragicky či s následkami na celý život.
BERLÍN, BRATISLAVA. Je to nočná mora každej demokracie. Duševne chorý útočník zaútočí na politika bez motívu. Je príliš nevypočitateľný, aby sa mohla spoločnosť brániť. Ľudia sú po takom čine často vystrašení viac než po premyslenom útoku teroristov.
Nemecko zažilo ten strach z neznáma v roku 1990, keď sa krajina dočkala znovuzjednotenia. Počas dvoch predvolebných zhromaždení zažila dva atentáty na politikov a v oboch prípadoch išlo o duševne chorého útočníka. Útočníci si ich vybrali náhodne, pretože sa sami cítili ohrození spoločnosťou, ktorú politici reprezentovali. To otriaslo dôverou ľudí v spoločenské zmeny.
Lafontaine a Schäuble V apríli napadla kandidáta sociálnej demokracie (SPD) na kancelára Oskara Lafontaina 42-ročná duševne chorá žena a bodla ho do krku. Lafontaine stratil tri litre krvi, ale prežil. V októbri toho roku na inom predvolebnom zhromaždení trikrát vystrelil na kresťanského demokrata (CDU) Wolfganga Schäubleho duševne chorý muž. Vtedajšieho ministra vnútra zasiahla prvá strela do tváre, druhá do chrbtice a tretia trafila jeho telesného strážcu, ktorý sa hodil do strely. Schäuble je od atentátu ochrnutý a odkázaný na invalidný vozík.
Lafontaine mal však viac problémov sa s týmto zážitkom vyrovnať. V roku 1999 nečakane odišiel z politiky. Vo svojej knihe napísal, že rozpory s vtedajším kancelárom Gerhardom Schröderom sa začali práve po atentáte. Vtedy mu vraj Schröder povedal, že „bodnutie do krku nám pridalo dve percentá“.
S útokom sa lepšie vyrovnal Schäuble, hoci trpí celoživotnými následkami. Veľa urobil pre vozičkárov, museli pre neho prebudovať aj Bundestag. Pozorovatelia sa však zhodujú, že ak by nebolo atentátu, stal by sa nemeckým kancelárom.
Vražda v Švédsku Väčší šok ako Nemci zažili v roku 2003 Švédi. Sedemnásť rokov po nevyjasnenej smrti premiéra Olofa Palmeho sa obeťou šialenca stala populárna ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová. Pri nákupe v obchodnom dome v Štokholme ju na smrť dobodal mladík.
Politici sa v škandinávskych krajinách často pohybujú bez telesných strážcov, aby ukázali, že sú obyčajní ľudia. Vražda političky preto Švédmi otriasla.
Mladého Švéda srbského pôvodu, ktorý voči Lindhovej nič nemal, odsúdili na doživotie. Mnohí švédski politici neskôr posilnili svoje ochranky.
Miriam Zsilleová
Chránil vtáky, politiku nesledoval
Útočník, ktorý zranil talianskeho premiéra, je podľa tých, čo ho poznajú, obyčajný chlapík.
MILÁNO, BRATISLAVA. Keď Massima Tartagliu odvádzala polícia po útoku na Silvia Berlusconiho, len zmätene vykrikoval: „Ja som to nebol, ja som nikto.“ Po prehľadaní uňho našli kríž a slzný sprej.
Aj keď dôvod jeho činu zostáva neznámy, najčastejšie sa spomínajú psychické problémy. Tie sa u elektrotechnika z Milána (po útoku na snímke SITA/AP) objavili v osemnástich. Napriek tomu, podľa jeho otca, nikdy nikomu neublížil. Mnohí z ľudí, čo ho poznali, ani nevedeli, že sa v minulosti liečil. „Bol normálny chlapík, možno trochu rezervovaný,“ povedali pre taliansky denník la Stampa susedia. V dome býval Massimo aj s rodičmi.
Jeho otec pre talianske médiá hovorí, že syn sa nikdy špeciálne nezaujímal o politiku. „Občas sme sa len o nej bavili pred televízorom ako každý,“ hovorí pre denník. Politicky sa neangažoval, napísala La Repubblica. Ako dobrovoľník pracoval pre Svetový fond na ochranu prírody, keď pomáhal v centre na ochranu dravcov.
Rodina dlhoročne volí ľavicovú Demokratickú stranu, premiérovu opozíciu. „Ale nikto z nás nemá nič proti Berlusconimu. Sme šokovaní,“ dodáva otec.
Tomáš Vasilko
