TEHERÁN, TEL AVIV. Iránsky režim zase cíti ohrozenie zvnútra aj zvonku a je nervózny.
Tohtotýždňové protesty študentov totiž môžu podľa analytikov znamenať druhú vlnu protivládnych protestov, ktoré v lete spustilo zvolenie Mahmúda Ahmadínedžáda za prezidenta. Protesty sú podľa pozorovateľov čoraz radikálnejšie a ich účastníci už nevolajú po úprave, ale po zmene iránskeho teokratického režimu.
Koniec ultimáta
Iránu zároveň na konci roka vyprší ultimátum od amerického prezidenta Baracka Obamu. Teherán vyzval, aby dovtedy seriózne odpovedal na ponuku medzinárodného spoločenstva riešiť nukleárnu krízu.
Irán na návrh, aby svoj urán obohacoval v zahraničí a vyhol sa tak podozreniam, že ho nechce na mierové účely, ale na bombu, reagoval viac–menej negatívne. Washington, ale aj Európska únia dávajú jednoznačne najavo, že Irán by za odmietnutie ich ponuky mal platiť.
A už by nemalo ísť len o symbolické sankcie, ktoré zasahujú úzky segment iránskej spoločnosti a ekonomiky.
Členovia Bezpečnostnej rady OSN by sa na rokovaniach o sankciách mali stretnúť už na budúci týždeň.
Americký minister obrany Robert Gates si myslí, že tentoraz budú chcieť prísnejšie sankcie podporiť aj tradične odmietajúci Rusi a Číňania.
Rusko je po tom, čo sa prezident Obama vzdal protiraketového štítu v strednej Európe, ochotnejšie súhlasiť s tvrdším tlakom na Teherán. Či to však bude stačiť aj Američanom alebo Francúzom, je otázne. Washington medzitým vyhlasuje, že pozorne sleduje protivládne študentské protesty a neobráti sa demonštrantom chrbtom.
Vnútorný rozklad
Iránsky režim je pre ne v napätí. Šéf iránskej tajnej služby tvrdí, že na duchovného lídra krajiny ajatolláha Chameneího začínajú útočiť aj ľudia z vedenia krajiny.
Iránske revolučné gardy zatiaľ čoraz brutálnejšie bijú účastníkov protestov. Opozičná skupina Spolok iránskych spisovateľov na svojom webe citovala biblické „Kto seje vietor, zožne búrku“ a hovorí, že režim bojuje o svoje prežitie.
