WASHINGTON, BRATISLAVA. Súdny spor sa začal už v roku 1996. Jeho príčiny pritom siahajú do 19. storočia. Na začiatku bol zákon o využívaní pôdy pôvodných Američanov, na konci v utorok zverejnená dohoda, podľa ktorej vláda Indiánom vyplatí 3,4 miliardy dolárov.
Celé sa to začalo po konci vojen s Indiánmi, keď americký Kongres rozhodol, že viaceré ich územia sa prerozdelia medzi jednotlivcov. Keďže išlo o oblasti bohaté na nerastné suroviny, vláda mala výnos z ťažby posielať priamo Indiánom.
Civilizovanie či krádež?
Vláde išlo najmä o zisky, ale svoj krok vtedy obhajovala aj tým, že ak Indiáni budú vlastniť pôdu, prispeje to k ich „scivilizovaniu“. Do ich kultúry sa však zároveň vniesol cudzorodý prvok, pôdu dovtedy vlastnili celé kmene.
Právo na pravidelné platby za využívanie pôdy sa prenášalo z generácie na generáciu a postupne prišlo k tomu, že pôda sa tak rozdrobila, že niektorí Indiáni dostávajú ročne menej ako dolár. Oni však tvrdia, že celé roky mali dostávať viac a vláda ich vlastne okrádala. Na súd sa s tým v roku 1996 obrátila Eloise Cobellová, účtovníčka indiánskeho pôvodu z Montany.
Sumu, ktorú vláda Indiánom dlhuje, vyčíslila na 137 miliárd dolárov. Podľa mnohých značne prehnaná suma, čo nepriamo potvrdila aj dohoda.
Vláda sa po viac ako desaťročnej sérii procesov zaviazala vyplatiť Indiánom priamo 1,4 miliardy dolárov ako odškodné za nízke platby v minulosti. Každý z približne pol milióna Indiánov dostane po tisícke, ostatné peniaze sa rozdelia podľa rozlohy pôdy, za ktorú dostávajú rentu.
Ďalšie dve miliardy vláda vyčlení na kúpu časti indiánskej pôdy, záujem má najmä o malé parcely, ktorých spravovanie stojí viac ako je výnos z nich. Cobellová po zverejnení dohody povedala, že síce očakávala vyššie odškodné, ale je rada, že sa to konečne skončilo.
Pre mnohých starších Indiánov žijúcich v chudobe je lepšia nejaká, aj keď nižšia suma, ako ďalšie pokračovanie súdneho procesu s nejasným výsledkom, vyhlásila podľa New York Times.
Rozhodnutie o odškodnom privítali aj v Bielom dome. Prezident Barack Obama totiž v minuloročnej prezidentskej kampani prisľúbil, že sa otázkou pôvodných obyvateľov bude zaoberať. „Som hrdý, že vláda prijala takýto krok,“ povedal Obama, ktorý označil viac ako desaťročný spor ako škvrnu na vzťahoch medzi pôvodnými obyvateľmi a zvyškom spoločnosti.
Na ťahu je Kongres
Podľa odborníkov na zákony súvisiace s pôvodnými obyvateľmi Severnej Ameriky je táto dohoda jednou z historicky najdôležitejších v tejto oblasti.
Do platnosti definitívne vstúpi po tom, ako Kongres prijme potrebný zákon a následne sa žalobou prestanú súdy zaoberať. Podľa vlády by sa tak malo stať v najbližších dvoch mesiacoch.
Indiáni vytlačení na okraj
Hospodárska kríza zasiahla pôvodných Američanov ešte tvrdšie ako zvyšok spoločnosti.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Hospodárska kríza sa v Spojených štátoch prejavila nárastom nezamestnanosti. Ešte výraznejšie to pocítili americkí Indiáni.
„Veľa sa hovorilo o tom, keď miera nezamestnanosti nedávno dosiahla dvojciferné číslo. Ale u pôvodných Američanov sa to stalo už pred rokom,“ vyhlásil Algernon Austin, ktorý skúmal túto problematiku.
V roku 2007, teda pred začiatkom súčasnej krízy, bolo nezamestnaných 7,8 percenta Indiánov. Podľa Austina toto číslo v prvom polroku 2009 stúplo na 13,6.
Ešte kritickejšia je situácia v indiánskych rezerváciách, kde podľa niektorých údajov nezamestnanosť dosahuje 50 percent
Matúš Krčmárik
