Nobelovu cenu za mier si zaslúžia viac iní, povedal americký prezident potom, ako si ju prevzal. Vo svojej reči vysvetľoval, prečo je niekedy nutné ísť do konfliktu.
OSLO, BRATISLAVA. Prejav si cibril Barack Obama ešte aj na palube lietadla Air Force One na ceste do nórskeho Osla. Americký prezident si dával záležať, aby pri preberaní Nobelovej ceny za mier presvedčil skeptikov. Ani nie tak, že prejav dostal predčasne, ako to, že jeho cesta k mieru je správna.
Najvyšší veliteľ s mierovou cenou
Na radnici nórskeho Osla vo štvrtok dostal diplom s cenou za najväčšieho mierotvorcu roku 2009 prezident krajiny, ktorá je uprostred dvoch vojen.
Len deväť dní predtým Barack Obama, oficiálne hlavný veliteľ amerických ozbrojených síl, oznámil, že do afganského konfliktu pošle ďalších 30tisíc vojakov. „Prišiel som sem s tým, že presne viem, aká je cena ozbrojeného konfliktu plný ťažkých otázok o vzťahu medzi mierom a vojnou,“ hovoril Obama.
Vo svojom 35-minútovom prejave sa snažil obhájiť tvrdenie, že k mieru niekedy vedie spravodlivá alebo oprávnená vojna. A to je podľa neho práve tá, ktorú Američania vedú v Afganistane. „Nenásilné hnutie nemohlo zastaviť Hitlerove armády. Vyjednávania nemôžu presvedčiť al-Káidu, aby zložili zbrane,“ bránil sa Obama.
Obamov postoj ešte predtým podporil v rozhovore pre Foreign Policy aj bývalý československý prezident Václav Havel. „Niekedy je nevyhnutné zasiahnuť, aby ste zachránili tisícky ľudí. Vždy sa to však musí posúdiť veľmi vážne a zodpovedne. Američania nemôžu proste povedať: nie je tu sloboda, tak zasiahneme,“ povedal Havel.
Obama však dodal, že aj keď nakoniec vstúpia do vojny, mali by si zachovať svoje zásady. Práve preto nariadil skoro pred rokom zavrieť zadržiavacie centrá na Guantáname.
Nepatrné výsledky
Obamova reč bola skôr filozofická a všeobecná, ako by hovoril o konkrétnych činoch. „Nemusí to byť jeho najväčšia reč, no pre mňa bola najzaujímavejšia za dlhý čas, možno úplne,“ komentoval stĺpčekár liberálneho denníka Guardian Michael Tomasky. Konzervatívci zo Spojených štátov sa skôr venovali tomu, že Obama doteraz veľa pre mier nedosiahol. To na úvod svojej reči priznal aj prezident. Ako povedal, v porovnaní s velikánmi, ktorí túto cenu preberali pred ním (ako Martin Luther King, či Nelson Mandela), sú jeho doterajšie výsledky len „nepatrné“. „Nemôžem sa hádať s tými, čo hovoria, že iní si to zaslúžia oveľa viac,“ povedal Obama. S názorom, že Obama dostal cenu predčasne, súhlasia aj dve tretiny Američanov a väčšina komentátorov.
Obama tak musí pochybovačov presvedčiť. Možno aj preto sa rýchlo ponáhľal domov, v Osle mal stráviť iba 24 hodín. Nóri sa preto cítili urazení. Prezident odmietol obed s kráľom Haraldom V. aj slávnostný koncert. Vynechal aj tlačovú konferenciu a rozhovory s médiami.
Pokojný Irán aj Blízky východ. Obamove plány
Na ulici pred Nobelovým inštitútom v Osle vo štvrtok demonštranti vytiahli veľký žltý transparent: „Obama, vyhral si to, teraz si to zaslúž.“ Čo všetko by mohol spraviť americký prezident, aby presvedčil kritikov, že cenu dostal právom?
1. Dohoda o znížení jadrových zbraní
Tento cieľ môže Barack Obama dosiahnuť veľmi skoro. Rokovania o znížení počtu jadrových zbraní s Ruskom sú vo finálnej fáze a podpísať by sa mohli ešte v tomto roku. Kritici však hovoria, že zníženie je malé. Stále to má ďaleko od sveta bez jadrových zbraní, ktorý predstavil americký prezident.
2. Zastavenie Iránu
Obamova diplomacia funguje. To by si mohol povedať svet, ak by sa vyjednávaním podarilo presvedčiť iránskych lídrov o zastavení obohacovania uránu. Zatiaľ sa však situácia vyvíja opačným smerom, keď iránska vláda schválila stavbu ďalších zariadení na obohacovanie uránu.
3. Vyriešiť situáciu na Blízkom východe
Izrael a Palestína sa dohodli na vzniku dvoch štátov, prekonala sa aj sporná otázka o izraelských osadníkoch, či komu bude patriť Jeruzalem. Ak by Barack Obama dosiahol túto historickú dohodu na Blízkom východe, bol by to skutočne čin hodný Nobelovej ceny za mier. Podobne ako s Iránom je situácia skôr opačná. Obe strany odmietajú ustúpiť zo svojich požiadaviek. A americký prezident je v oblasti skôr pasívny.
4. Koniec al-Káidy, pokojný Afganistan
Paralyzovanie teroristickej siete al-Káida v Afganistane by skutočne prispelo k svetovému mieru. Takisto, ak by sa Obamovi podarilo zatlačiť Taliban a urobiť z Afganistanu pokojnejšie miesto na život bez stáleho strachu z násilia. Práve preto poslal prezident do krajiny ďalších 30 tisíc vojakov.
Tomáš Vasilko
