MOSKVA, PRAHA. Šéf archívu ruskej tajnej služby FSB trvá na tom, že jediné pozostatky nacistického diktátora Adolfa Hitlera sa nachádzajú v Rusku.
Náčelník Vasilij Christoforov vyrozprával ich príbeh tento týždeň ruským novinárom po tom, čo americkí vedci spochybnili autenticitu údajnej časti Hitlerovej lebky a čeľusti v dokumente televízie History Chanell. Podľa nich patrili žene vo veku medzi 20 až 40 rokov. Christoforov trvá na svojom.
Čo sa dialo s telom
Príbeh sa začal na konci druhej svetovej vojny, keď sovietski vojaci našli telo v zbombardovanom Berlíne v máji 1945. Hitler sa zastrelil sám a ešte predtým si vzal kyanid. Jeho telo bolo podľa Christoforova zničené a až v roku 1970 bol Adolf Hitler definitívne zlikvidovaný.
Pozostatky nacistického diktátora boli spálené a popol vysypaný do rieky Biederitz. Rovnaký osud postihol i ostatky vernej Hitlerovej družky Evy Braunovej a celej rodiny Goebbelsových. Jediné, čo si Sovieti ponechali, bola časť Hitlerovej lebky, ktorá je dnes v štátnom archíve a kus čeľuste v archíve ruskej tajnej služby. Na základe týchto kostných fragmentov po smrti identifikovali Hitlera.
Čeľusť napríklad stopercentne rozpoznal Hitlerov zubár a v roku 2002 bola pravosť potvrdená i vďaka röntgenovým snímkam zhotoveným ešte za života Hitlera. Snímky mali Američania a čeľusť Rusi.
Likvidáciu chcel Andropov
Ako prvý navrhol „totálnu likvidáciu“ nacistického vodcu v tajnom liste datovanom 13. marca 1970 šéf KGB Andropov. Ústredný výbor súhlasil.
Tak sa začala tajná operácia Archív. Pôvodne sa už nacisti pokúsili telá nemeckého vodcu a Braunovej, ktorí spáchali samovraždu, spáliť.
Ohorené ich našli Sovieti 5. mája 1945. V júni ich zakopali spolu s pozostatkami rodiny Goebbelsových pri meste Rathenow. Už vo februári 1946 však previezli všetkých pochovaných na územie sovietskej vojenskej základne v Magdeburgu.
Lenže po štyridsiatich dvoch rokoch mala byť základňa odovzdaná pod východonemeckú správu. A Sovieti nedôverovali nikomu. Na najvyššej úrovni sa preto rozhodlo o „konečnej likvidácii“. Pozostatky spálili na otvorenom ohni, na pustom mieste pri meste Schönebeck.
Zhorené kosti zmiešali s uhlím a rozbili na prach. Ten bol potom starostlivo z ohniska vybraný a vysypaný do rieky. V Moskve sa už nemuseli báť, že prípadný hrob Hitlera by sa stal pútnickým miestom.
„Myslím, že to vtedy bolo správne rozhodnutie,“ hovorí odborník na „utajenú históriu“ generál Christoforov. „Veď okrem tých, ktorí sa zaujímajú o históriu Veľkej vlasteneckej vojny, sú i takí, ktorí vyznávajú fašistickú ideológiu. Na moju ľútosť sú dokonca v Rusku,“ dodal archivár ruských tajných služieb.
Autor: Agentúra Epicentrum
