VARŠAVA, BRATISLAVA. Píše sa rok 1981. Poľskí robotníci masovo protestujú proti komunistickému režimu, a ten si nevie rady. Do hry vstupuje armáda. V decembri generál Wojciech Jaruzelski vyhlasuje výnimočný stav, začínajú sa represie.
Odbory Solidarity sú rozpustené, tisícky odporcov režimu idú do väzenia, stovky ľudí zomierajú.
Jaruzelski vždy tvrdil, že výnimočný stav bol nevyhnutný. Inak by vraj zasiahol Sovietsky zväz – tak, ako v auguste 1968 v Československu. Dokumenty, ktoré tento týždeň zverejnil poľský Inštitút národnej pamäti, hovoria o opaku.
Jaruzelski podľa nich žiadal o pomoc Moskvu sám. „Štrajk je pre nás najlepším variantom. Robotníci zostanú na mieste. Bude horšie, ak vyjdú mimo podniky a začnú ničiť stranícke výbory, organizovať pouličné demonštrácie a podobne. Ak by sa to malo týkať celej krajiny, potom nám vy budete musieť pomôcť,“ hovoril Jaruzelski v telefóne veliteľovi vojsk Varšavskej zmluvy Viktorovi Kulikovovi. „Sami to nezvládneme,“ zdôraznil poľský generál.
Politbyro v Moskve však intervenciu zamietlo. „Nemôžeme riskovať,“ vyhlásil šéf KGB Jurij Andropov. Sovieti sa báli, že zásah sa zmení na krviprelievanie. Vtedy ich navyše vyčerpávala aj vojna v Afganistane.
Niekdajší líder Solidarity Lech Walesa tento týždeň povedal, že Jaruzelski by mal ísť pred súd za vlastizradu, poľskí postkomunisti sa ho zastali.
Záznam, ktorý inštitút získal od Kulikovovho niekdajšieho pomocníka, poľský generál v stredu označil za podvrh.
„Bol som proti použitiu sily, bohužiaľ, situácia sa vyvíjala veľmi nebezpečne aj čo sa týka vnútornej situácie, aj vonkajšej. Invázia zo strany Sovietskeho zväzu bola reálna,“ povedal SME v júni tohto roka.
