Vôňa kapustnice sa niesla teplou nocou, teplomer ukazoval 14 stupňov nad nulou. Keď som o pár dní videla cestou na letisko pri diaľnici odparkované snežné pluhy, v duchu som sa zasmiala. Rozpočet zrejme nepustí a vyčlenené peniaze musia minúť za každú cenu. Kým sme však došli na letisko, padali prvé vločky, a kým sa manžel vrátil domov, ulice boli biele.
„Bude snežiť,“ povedala som si - už poučená - v sobotu ráno i napriek upršanému počasiu. Na ulici parkoval snežný pluh. O pár hodín neskôr deti stavali snehuliaka.
Washingtonské cesty sú počas zimy udržiavané, soľou ich posýpajú s prvými vločkami. Policajti zastavujú šoférov, ktorí neodhrnuli sneh zo striech áut.
Za pripravenosť zodpovedných ručí sám starosta Adrian Fenty: „Na zimnú sezónu je mesto pripravené. Máme techniku, zásoby soli, vycvičený personál. Sme pripravení na prvé nástrahy zlého počasia.“ Len to zväčša chýba. Hlavné mesto čelí miernym zimám. Priemerná januárová teplota počas najchladnejšieho mesiaca v roku neklesá príliš pod nulu.
Vtipy o snehom zaskočených cestároch tu neplatia. Kolujú iné. O prílišnej opatrnosti. V januári, keď Washington pokryla vrstva ľadu, školy vyhlásili prázdniny. Sám najmocnejší otec v meste krok neocenil. „Chýba tu kus odolnosti, budeme s tým musieť niečo robiť,“ žartoval chicagskými zimami ostrieľaný Obama.
