Ako začať? Milan Ftáčnik je výborným šachistom, a teda zrejme aj dobrým stratégom. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
V politike je dvanásť rokov. Nezviditeľnil sa žiadnymi škandálmi, nič nesprivatizoval, nevymenil manželku. Akurát sa stihol s rodinou presťahovať z petržalského bytu do centra Bratislavy. Verejnú mienku rozvíril iba snahou zaviesť do škôl jogu, ktorej je stúpencom. Už niekoľko dní sedí v najhorúcejšom ministerskom kresle.
Nedáva najavo, že by ho nejako pálilo. S pokojom sebe vlastným odpovedá na bonmoty niekdajšieho straníckeho kolegu, predsedu ľavičiarov Pavla Koncoša. Ten žiadal kreslo neposlušného spolupútnika, ktorý „zradil“ SDĽ a dovolil si založiť konkurenčnú ľavicu. Ba ešte aj čosi viac. Spolu s Petrom Weissom nahlas pomenoval problémy, ktoré ťahajú ľavičiarsku stranu ku dnu. A tak mu to treba spočítať.
Milan Ftáčnik si napriek tomu aj v týchto chvíľach zachováva chladnú hlavu. Odchod z kresla ministra ohlásil v piatok sám. V sobotu sa stal predsedom novej ľavice, SDA.
Pionier, zväzák, komunista
Politická minulosť dnes štyridsaťpäťročného docenta Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Milana Ftáčnika má korene ešte kdesi v pionierskych a zväzáckych časoch. Aktívny organizátor, večne predseda triedy, čo sa bil za ostatných.
„Vždy som mal pocit, že musím robiť niečo pre druhých. Na gymnáziu aj na vysokej. Nebolo mi to zaťažko. Bolo to pre mňa samozrejmé. Socialistický zväz mládeže mi na to poskytoval dostatok priestoru.“
Do komunistickej strany vstúpil ako prvák na vysokej.
„Z presvedčenia. S ilúziou, že tam budem mať ešte väčší priestor, aby som ovplyvnil vysokoškolské problémy. Mýlil som sa. V KSS bol prístup k problémom natoľko hierarchický, že jedinec nezmohol nič.“
Na fakulte už ako vysokoškolský učiteľ zastával pomerne vysoký stranícky post, bol tajomníkom celozávodného výboru strany. Keď v roku 1989 prišlo k spoločenským zmenám, vraj mu nikto nenadával. Ale nikto sa ani nečudoval, keď straníkom zostal.
„To, čo sa stalo, som vnímal ako oslobodenie. Zdalo sa mi, že konečne je tu priestor robiť politiku, prejaviť svoj názor. Veril som v demokratický socializmus. Aj keď popravde vtedy som o ňom až tak veľa nevedel.“
Cesta do veľkej politiky
Do veľkej politiky vraj Milana Ftáčnika priviedlo niekoľko náhod. Najskôr sa spoznal s Petrom Weissom, potom bol ako neznáma tvár kooptovaný do výkonného výboru KSS. Odtiaľ už bolo len na skok do parlamentu.
„O novej modernej ľavicovej strane som sa dozvedal z článkov Petra Weissa v Novom slove. Zdalo sa mi, že ten chalan má pravdu. Vtedy sme sa ešte nepoznali. Prvýkrát sme sa stretli na straníckej konferencii k mimoriadnemu zjazdu. Tam som sa natoľko prejavil, že si ma Weiss všimol. Zaregistroval ma ako mladého človeka, čo sa nebojí povedať svoj názor, ktorý nemá maslo na hlave z bývalého obdobia.“
V jedenásťčlennom výkonnom výbore KSS, ktorý vznikol 17. decembra 1989, mal byť pôvodne baník Žabčík. Pre pracovné povinnosti to odmietol a náhoda posotila dopredu Ftáčnika.
Politika drogou?
S ľavičiarskym dresom sa Milan Ftáčnik trikrát dostal ako poslanec do parlamentných lavíc. Vďaka nemu sa posadil pred štyrmi rokmi do kresla šéfa rezortu školstva. Pred pár dňami však rodnú SDĽ opustil. Už mu nemala čo povedať.
„Politika je o dôvere. Či ponúka to, v čo ľudia veria. Ja som sa začal o výsledok politiky SDĽ obávať. V tejto chvíli je najdôležitejšie, ako bude Slovensko vyzerať najbližšie štyri roky, aké politické spektrum bude rozhodovať o jeho osude. Ak v ňom bude chýbať slušná ľavica alebo sociálna demokracia, ktoré sa pozerajú na svet z pohľadu sociálnej spravodlivosti a solidarity, poškodí to Slovensko. Aj preto sme založili novú stranu.“
V rodine Ftáčnikovcov s dvoma dospelými deťmi sa o politike hovorí často. Otca Ftáčnika v jeho presvedčení opustiť rady ľavičiarov podporil syn vysokoškolák aj dcéra maturantka. Obaja mu povedali, že ako prvovoliči by SDĽ určite nevolili. Pritom z lojality k otcovi neraz chodili pomáhať na stranícke akcie.
Ftáčnik: „Ale táto generácia mladých musí mať na Slovensku perspektívu, aby nám neutekala von. My sme povinní poskytnúť im životné šance tu. To je tá zmena, ktorá musí v politike nastať. Aby Slovensko a mladí ľudia v ňom mali perspektívu.“
Podporu v zmene politického dresu nachádza Milan Ftáčnik aj u manželky. Do ich každodenného rituálu patria rozhovory o politike. Niekdajšia straníčka a potom členka SDĽ ešte nepovažuje vstup do manželovej Sociálnodemokratickej alternatívy za nevyhnutný. Ale zato jej drukuje.
Existujú v politike priateľstvá?
Milana Ftáčnika a Petra Weissa mnohí považujú za politické dvojčatá.
„Dlho ma vnímali ako Petrov tieň. V očiach mnohých bol Peter jednotkou a ja dvojkou,“ hovorí Ftáčnik s úsmevom.
Považuje teda Weissa za kolegu alebo aj za priateľa?
„S Petrom sa vieme na seba spoľahnúť. Poznáme už svoje dobré a zlé stránky. Dokážeme sa potiahnuť, aj keď nie vo všetkom spolu súhlasíme. Ale žičíme si. Stavili sme na tímovú prácu.“
Ftáčnik sa stal predsedom SDA a Weiss jej volebným lídrom aj po ich vzájomnej dohode. Chcú sa dostať do parlamentu a vraj sa k nim hlásia ľudia, ktorí v živote v žiadnej strane neboli a chcú spolupracovať.
„Je to pre nás výzva.“
A čo bude robiť, ak sa do parlamentu nedostane? Na to nám vraj Ftáčnik odpovie až v septembri, po voľbách.
