vota.
Napríklad minulý týždeň v Ústí nad Labem rozprával, ako ho s manželkou vystrašil pri návšteve New Yorku arabský taxikár. „Stále si pre seba niečo hundral, mali sme strach, že je to terorista, ktorý niekde za rohom odbočí a tam nás zabije,“ citoval Paroubka denník MF Dnes.
No nie je to pôvabná historka o českom sedliakovi vo veľkomeste? Kto by tomu nerozumel! Lenže ona asi odhaľuje aj niečo hlbšie. Trebárs dôvody, prečo šéf ČSSD nechce poslať ďalších vojakov do Afganistanu. Napriek tomu, že nás aj ďalších spojencov o nich žiada jeho obľúbený socialista Obama.
Nemá to nič spoločné s financiami ani so zahraničnou politikou, ale len s tým, že väčšina populácie sa angažmánu v Afganistane obáva. Paroubek si to ako zvyčajne len overil v prieskumoch verejnej mienky. Ani nemusel. My v Česku sme vždy boli priaznivci „spojenectva na baterky“, ktoré funguje, keď niečo potrebujeme, ale nie, keď sa niečo očakáva od nás.
Nevieme, prečo by sme sa mali zúčastniť konfliktu, ktorý sa nás zdanlivo netýka a ktorý na naše nebohé stredoeurópske hlavy môže priniesť svätú vojnu vyhlásenú islamistami z Talibanu.
Nechceme a nevieme sa nervovať hundravými moslimami v turbanoch, u ktorých je pravdepodobnosť jedna k tisíc alebo skôr k miliónu, že sa z nich vykľujú teroristi. Máme radi len to, čo poznáme a čomu rozumieme.
Ako tí taxikári, pri ktorých vieme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že nás nezabijú, ale nanajvýš podvedú. Veselo a s úsmevom. Takí chlapci z ľudu.
