MOSKVA, PRAHA. Jeden z hlavných symbolov komunistickej Moskvy, slávne súsošie Robotník a kolchozníčka sa vracia na pôvodné miesto. Po šiestich rokoch náročnej rekonštrukcie znovu zdobia vchod do VDNCH - ďalšieho monumentálneho dôkazu úspešnosti sovietskeho systému, ktorý prežil rozpad ZSSR i krach komunizmu.
Výstavný komplex Výstava úspechov národného hospodárenia (VDNCH) bol síce po rozpade totalitnej veľmoci premenovaný na Ruské výstavné centrum, ale charakter expozície sa príliš nezmenil.
Nový megakolos Nové súsošie je väčšie
Robotník a kolchozníčka
autorkou sochy Robotník a kolchozníčka je Věra Muchinová dielo dokončila v roku 1937 prvýkrát ho vystavili na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937 v Moskve ho vystavili v roku 1939 výška sochy bola pôvodne 10 metrov bez podstavca teraz má aj s podstavcom 37 metrov
Teraz bude budovateľskú atmosféru dokresľovať i dielo sochárky Viery Muchinovej Robotník a kolchozníčka. Len je ešte o 27 metrov vyššie, než bolo pôvodne - z desaťmetrového kolosu vznikol tridsaťsedemmetrový megakolos.
Sama kolchozníčka a jej pracujúci súdruh zostávajú rovnakého vzrastu. Len stoja na mohutnejšom podstavci. I naďalej ona drží v ruke kosák a on kladivo, ale inak je zmien dosť.
Obrovský podstavec bude slúžiť ako výstavná sieň, kam sa vojde 5-tisíc osôb. Muchinová sa o niečom takom obrovskom neodvážila ani snívať.
Oproti nacistom Súsošie bolo prvý raz predstavené v roku 1937 na Svetovej výstave v Paríži. Tam skrášľovalo vchod do sovietskeho pavilónu, ktorý bol priamo naproti pavilónu nemeckému. Historici uvádzajú, že ruský monument vznikol aj ako odpoveď na obrovskú nemeckú orlicu zvierajúcu v zobáku svastiku.
Vedľa seba sa tak ocitli reprezentanti dvoch najagresívnejších totalitných ideológií sveta, symboly dvoch expanzívnych veľmocí, ktoré zbožňujú masívne monumenty.
Na rozdiel od svastiky však kosák a kladivo prežíva v Rusku dodnes.
Rusi sochu milujú Sochárka Muchinová pôvodne chcela zobraziť prostých sovietskych občanov obnažených. Špeciálna komisia ju však presvedčila, aby ich dôstojne a skromne obliekla. Potom dúfala, že asexuálny pomník bude stáť na dôstojnom mieste, aby ho bolo vidieť z celej Moskvy, aby sa nad ňou týčil rovnako ako Socha slobody nad New Yorkom alebo Ježiš Kristus nad Riom de Janeiro. Umiestnenie pri bočnom vchode na výstavu, kde bola hlavným exemplárom obrovská sviňa so svojimi podsvinčatami ako živý dôkaz megalománie sovietskeho poľnohospodárstva, sa umelkyni nepáčilo. Súsošie postupne chátralo, okolo sa váľali bezdomovci a odpadky.
Pritom odborníci tvrdia, že Robotník a kolchozníčka je z čisto remeselného hľadiska geniálne dielo.
V roku 2005 ho v rozsiahlom sociologickom výskume Rusi dokonca zaradili na 1. miesto medzi symbolmi svojej vlasti. Ako to dnes vysvetľuje filozof Arkadij Maler, nejde o oslavu komunizmu, ale „pracujúceho ľudu a našej veľmoci“.
Autor: Agentúra Epicentrum
