V nedeľu si Rumuni zvolia hlavu štátu. Na výber majú medzi uhladeným diplomatom a drsným námorníkom, ľavicou a pravicou. O vplyve bývalých členov obávanej tajnej služby však voľby nerozhodujú.
Zdajú sa takí rozdielni. Prezident Traian Basescu je niekdajší demokrat-liberál, Mircea Geoana ľavičiar z opozície. Program toho prvého je bližší k podmienkam, ktoré musí Rumunsko splniť, ak chce dostať záchrannú pôžičku 20 miliárd eur od Medzinárodného menového fondu.
Ten druhý má zase už vybratého premiéra, ktorý by mohol v parlamente konečne uspieť a získať dôveru po sérii neúspešných kandidátov.
Zdanlivé rozdiely
Čo je pre mnohých Rumunov najdôležitejší rozdiel, ukázali tento týždeň Temešvárčania, v meste na západe Rumunska. Keď Geoana začal hovoriť z balkóna miestnej opery, ktorá je symbolom protikomunistickej revolúcie, míting sa zmenil na protest.
Basescu, ktorý sa štylizuje za protikomunistického bojovníka, v tom čase sľúbil stíhať organizátorov nájazdov baníkov, ktoré pred 20 rokmi po krvavej revolúcii valcovali študentov žiadajúcich viac reforiem.
Rumunsko nevyhrá, komentuje Peter Morvay.
Rozdiel medzi dvomi prezidentskými kandidátmi je však len zdanlivý. Obaja, Basescu aj Geoana, sú podozrievaní zo spolupráce s niekdajšou obávanou tajnou službou Securitate.
Jej ľudia sa držia v vplyvných funkciách, ovládajú médiá a či už v nedeľňajších voľbách vyhrá Geoana, ktorému dával posledný prieskum osempercentný náskok, staré štruktúry zostanú pri moci. Mená prezidentských kandidátov sú len príkladom.
Agenti privatizéri
Na rozdiel od Československa či Maďarska nebola pilierom komunistického režimu v Rumunsku strana. V nej bol každý tretí Rumun. Diktátor Nicolae Ceausescu sa spoliehal najmä na agentov zo Securitate – najobávanejšej tajnej služby východného bloku. Mala 11-tisíc agentov a pol milióna informátorov. Sledovala milióny Rumunov, státisíce z nich uväznila, niektorých zabila.
Keď Ceausesca v roku 1989 popravili, za prezidenta bol zvolený stranícky „disident“ Ion Iliescu. Čoskoro sa však ukázalo, že pod rúškom demokracie väčšinu popredných pozícií v štáte obsadili bývalí nomenklatúrni komunisti. Spolu s bývalými príslušníkmi Securitate. Jedným z nich je zrejme aj súčasný prezident Traian Basescu.
Členovia Securitate netvorili len väčšinu členov porevolučnej tajnej služby. „Podarilo sa im kontrolovať úvodnú fázu privatizácie a vybudovať pre seba nesmierny majetok. Rumunská korupcia, o ktorej sa diskutuje, má príčinu v existencii tejto 'predátorskej elity',“ tvrdí politologička Mungiu-Pippidiová.
Ústavní sudcovia
Archívy tajnej služby sa čiastočne otvorili v roku 1999. Vtedy vznikla aj štátna rada pre štúdium archívov Securitate, ktorá tak o niekoľko rokov predbehla slovenský Ústav pamäti národa. Podľa bývalej disidentky a poetky Any Blandiany, ktorú kedysi Securitate zastrašovala, fungovala rada spočiatku dobre.
Až do momentu, keď sa začali zaoberať zložkami o ústavných sudcoch. „A to vypovedá o absurdite nášho verejného života,“ povedala SME Blandiana. Ústavný súd rozhodol, že rada je neústavná. „Teraz funguje len ako výskumný inštitút,“ vysvetľuje Blandiana. Médiá si napríklad nemôžu vyžiadať zložku sudcu či ministra. Keď prezident Constantinescu v roku 2000 oznámil, že nebude znovu kandidovať, povedal: „Porazila ma Securitate.“
Exprezident o prezidentovi: Donášal Securitate
Súčasný prezident Basescu síce zabezpečil presun časti zložiek Securitate z ministerstiev na radu, sám je však kompromitovaný. „Basescu bol celý život členom Securitate,“ rozpráva SME bývalý rumunský prezident Constantinescu. „Na fakulte bol Basescu informátorom, potom šéfoval špiónskej organizácii proti NATO.“
Bývalí Ceausescovi agenti medzitým pokračovali v špecializácii. „Podpísal som prezidentský dekrét, aby z tajnej služby odišlo 38 generálov Securitate a stovky jej vysokých dôstojníkov. Ale oni migrovali do hospodárstva, bankovníctva a teraz sú aj v televízii a rozhlase. Súkromné médiá sú v rukách bývalých členov Securitate,“ rozčuľuje sa exprezident.
Niekdajší agenti sa dokázali adaptovať aj na vstup Rumunska do NATO v roku 2004. „V minulosti v Rumunsku a Československu trénovali teroristov,“ pripomína exdisidentka Blandiana. „Dnes fungujú v NATO ako experti na terorizmus.“
Ako a či naozaj spolupracoval druhý kandidát Geona so Securitate, je sporné. Všetky spisy súčasných politikov sú buď utajené, alebo zničené.
„Bývalí agenti Securitate sú biznismeni, ministri, poslanci aj neznámi ľudia, ktorí tvoria typ siete. Siete, ktorá dominuje krajine,“ dodáva Blandiana. Bývalá disidentka je znechutená a na otázku, či vôbec pôjde voliť, hovorí: No comment.
Toho, čo hrá na morálku...
Traian Basescu si buduje imidž bojovníka proti korupcii, za ktorým stojí aj ľud.
TEMEŠVÁR. Traian Basescu (58) žil a žije na hrane. Či na mori, alebo v politike. Najprv bojoval ako kapitán obchodných lodí proti vlnám, dnes ako prezident sa borí so skorumpovanou elitou. A výčitkám, že sám je súčasťou problému.
Prezidentom sa stal v roku 2004, keď nad sociálnym demokratom Adrianom Nastasem vyhral v druhom kole tesne len o niečo vyše dve percentá.
Svoj program postavil na boji proti korupcii a antikomunizme. Expremiéra Nastaseho neskôr polícia obvinila z brania úplatku pod Basescovým tlakom.
Zrejme pre jeho neúnavnú snahu ísť po ďalších politikoch, parlament prezidentovi pozastavil mandát. Referendum, ktoré ho malo zosadiť definitívne, však Basescu vyhral.
Dobieha ho však aj vlastná minulosť. Od obvinení, že bol dlhoročným agentom Ceausescovej Securitate až po podozrenia, že ako minister dopravy sa priživil na privatizácii obchodnej flotily.
Tieto voľby je jeho program okrem obligátneho boja s exkomunistami a korupčníkmi mixom populizmu a podmienok Medzinárodného menového fondu.
Bez odbornej diskusie, len na základe úspešného referenda, chce zrušiť Senát. Ale aj znížiť štátne výdavky.
Medzi jeho najväčšie úspechy na poste starostu Bukurešti patrí zníženie počtu túlavých psov. Mnohých nechal jednoducho utratiť.
Pavol Szalai
...dobehol domáci Obama
Najväčšia nevýhoda usmievavého diplomata Mircea Geoana je jeho vlastná strana.
TEMEŠVÁR. „Konal ako hlupák,“ povedal o Mirceaovi Geoanovi zakladateľ rumunských sociálnych demokratov Ion Iliescu v roku 2005. Kritizoval jeho ústretový postoj k strane rumunských Maďarov.
Odvtedy Geoana Iliesca (51) nahradil na poste šéfa exkomunistov a vďaka širokej koalícii – vrátane maďarskej či slovenskej menšiny – predbehol v prieskumoch prezidenta.
Syn prominentného Ceausescovho generála a údajne aj agent jeho obávanej tajnej služby Securitate, začínal v diplomacii. V druhej polovici 90. rokov zastupoval Bukurešť vo Washingtone – ako najmladší veľvyslanec v diplomatickom zbore. Bol ministrom zahraničia, keď Rumunsko v roku 2004 aj so Slovenskom vstúpilo do NATO.
Dnes šéfuje Geoana Senátu. Na tribúne zaňho teraz horlí aj jeho bývalý šéf Iliescu a nepriamo aj ďalší exprezident Emil Constantinescu. Za premiéra si vybral príslušníka nemeckej menšiny.
Nie úplne bezdôvodne ho kritizujú z populizmu. Sľubuje ochranu štátnych úradníkov a zníženie daní. Presný opak toho, čo bude musieť spraviť, ak chce, aby Rumunsko dostalo pôžičku od Medzinárodného menového fondu.
Najväčší problém 51-ročného Geoana je jeho vlastná strana, útočisko niekdajších nomenklatúrnych kádrov. V internetovom klipe sa to snaží prekryť po svojom: Naša mladá krv hrá basketbal – presne ako Obama.
Pavol Szalai
Autor: Z Temešváru od nášho redaktora Pavla Szalaia
