BRUSEL.
Medzinárodné sily pre podporu bezpečnosti v Afganistane (ISAF) v piatok uviedli, že operáciu naplánovali už predtým, ako prezident USA Barack Obama začiatkom týždňa nariadil vyslanie dodatočných 30 tisíc vojakov, ktorí majú prispieť k rýchlejšiemu ukončeniu vojny v ázijskej krajine.
"Viac než tisíc príslušníkov ISAF začalo po boku afganských bezpečnostných síl dlho plánovanú akciu na severe provincie Helmand s cieľom vyhladiť povstalcov z kľúčovej oblasti," uviedla koaličná armáda. Podľa jej údajov sa na operácii s názvom Hnev kobry zúčastňuje 900 amerických vojakov, ich britskí kolegovia a viac než 150 Afgancov.
Helmand je centrom afganskej produkcie ópia a bašta povstalcov z Talibanu, ktorí roky bojujú proti Západom podporovanej vláde. Osem rokov po páde Talibanu by mal počet medzinárodných síl v rámci novej stratégie Američanov a ich spojencov narásť v krajine na približne 150 tisíc.
Krajiny vyšlú ďalších 7000 vojakov
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie a ich spojenci prisľúbili vyslať asi 7000 ďalších vojakov v rámci posilnenia misie ISAF v Afganistane. Oznámil to dnes na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen, podľa ktorého tieto zámery avizovalo najmenej 25 krajín.
"Znamená to, že spolu s americkými posilami budú mať jednotky ISAF v roku 2010 minimálne o 37.000 vojakov viac," konštatoval šéf aliancie, ktorý odmietol konkretizovať, ktoré krajiny prispejú a akým počtom vojakov.
Medzi štátmi, ktoré posilnia svoje jednotky, je aj Slovensko. Malo by ísť o zdvojnásobenie doterajšieho počtu i o zrušenie niektorých obmedzení týkajúcich sa doterajšej pôsobnosti.
"Slovenská republika je pripravená výrazným spôsobom zvýšiť počet našich príslušníkov ozbrojených síl a rovnako tak sa aktívne zapojiť aj do ďalších aktivít humanitárneho charakteru v rámci rozvojovej pomoci.
Ťažisko našej pôsobnosti v Afganistane je zamerané na rekonštrukčné práce a na tréning príslušníkov afganskej armády," uviedol slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, podľa ktorého podrobnosti, vrátane možného termínu vyslania ďalších slovenských vojakov, rozpracúva momentálne ministerstvo obrany.
Rozšírenie mandátu by malo spočívať v tom, že vojaci by neboli viazaní len na Kábul a Kandahár, ale mohli by pôsobiť aj v iných oblastiach. Podľa Lajčáka sa zrušenie obmedzení prehodnocuje do veľkej miery práve na základe odporúčaní jednotiek pôsobiacich v Afganistane.
Podľa jeho slov sa ministri zhodli na tom, že krajiny zostávajú aj napriek zložitej situácii v Afganistane a množstvu obetí absolútne jednotné. Na dvojdňovom rokovaní sa dohodla nová stratégia pre misiu NATO v Afganistane s dôrazom na ochranu afganského obyvateľstva, s väčším odhodlaním, posilami a väčším objemom financií.
Cieľom je presunúť zodpovednosť na afganské sily
"Spúšťame novú fázu tejto misie. Bude to náročné a nikto nemôže čakať okamžité výsledky. So správnymi prostriedkami môžeme však byť úspešní," uviedol Rasmussen.
Súčasťou novej stratégie je aj snaha presúvať zodpovednosť za bezpečnosť krajiny na afganské sily. Stať by sa tak malo čo najskôr, avšak za predpokladu, že to umožní situácia v krajine.
"Naším cieľom je odovzdať zodpovednosť, ale afganské sily musia byť schopné, a to je naša podmienka. Musí to byť dobre koordinovaná a dobre pripravená akcia," dodal Rasmussen. Zároveň však upozornil, že tento presun kompetencií nebude pre alianciu znamenať odchod z Afganistanu.
Americký prezident Barack Obama okrem vyslania ďalších 30.000 amerických vojakov do Afganistanu zároveň avizoval, že v júli 2011 by mali americké sily začať prenechávať zodpovednosť nad bezpečnosťou v krajine afganským silám. Šéf slovenskej diplomacie pripomína, že to bude postupný proces, ktorý sa uskutoční v mnohých etapách. Uvedený termín preto nepovažuje za začiatok masívneho sťahovania z Afganistanu.
"Vnímam ho ako možný termín na nejaké preskupenie vojsk a zároveň ako istý impulz smerom k afganskej vláde, že by sme naozaj chceli k tomuto termínu vidieť výrazný posun k lepšiemu," uviedol Lajčák, podľa ktorého je ambíciou aliancie spolupracovať vo všetkom s afganskými vojakmi a policajtmi a postupne im odovzdávať čoraz väčšiu zodpovednosť.
"Naša úloha by mala byť skôr ich viesť, podporovať, pomáhať im z pozadia, aby sme si boli istí, že sú naozaj schopní štát riadiť a zodpovedať za svoju bezpečnosť," uzavrel Lajčák.
