Washington 17. mája (TASR) - Americký minister zahraničných vecí Colin Powell dnes vymenoval Paulu Dobrianskú za osobitnú koordinátorku USA pre záležitosti Tibetu.
V súvislosti s rozhodnutím sa očakáva búrlivá reakcia čínskej vlády, keďže vytvorením postu dal Washington najavo, že uznáva osobitný štatút Tibetu, ktorý Čína okupuje od roku 1950.
"Pani Dobrianská bude pracovať na podpore rozsiahleho dialógu medzi čínskou vládou a dalajlámom a jeho predstaviteľmi. Naďalej bude udržiavať úzke kontakty s Kongresom a mimovládnymi organizáciami," povedal vo Washingtone hovorca ministerstva Richard Boucher. Ako dodal, Dobrianská zostane vo funkcii Powellovej námestníčky pre globálne záležitosti.
Podľa Bouchera úlohou osobitnej koordinátorky bude pomáhať pri ochrane jedinečného kultúrneho, náboženského a lingvistického dedičstva Tibeťanov - teda v oblastiach, ktoré sú v súlade s postojom USA v otázke ľudských práv v Číne.
Post osobitného koordinátora pre Tibet nebol obsadený od januára, keď z Bieleho domu odišiel Bill Clinton, predchodca súčasného amerického prezidenta Georgea W. Busha.
Čína ešte pred zverejnením rozhodnutia vyhlásila, že s koordinátorom pre Tibet odmietne vstúpiť do kontaktu.
"Je to tretí raz, čo americká vláda vymenovala takzvaného koordinátora pre Tibet. Tibet je neoddeliteľnou časťou čínskeho územia a čisto čínskou vnútornou záležitosťou, do ktorej nemá žiadna krajina právo zasahovať," povedal v Pekingu hovorca ministerstva zahraničných vecí. Hovorca reagoval na - vtedy ešte nepotvrdené - informácie o plánoch na vymenovanie Dobrianskej.
Clintonova administratíva prvého koordinátora pre Tibet vymenovala v roku 1997 na nátlak Kongresu, ktorý chcel zdôrazniť obavy USA z postupu Pekingu voči himalájskemu regiónu a jeho obyvateľom.
Clintonovými koordinátormi boli tiež poprední predstavitelia, neboli však v takej vysokej funkcii ako Dobrianská.
Kongres minulý týždeň odsúhlasil návrh zákona, na základe ktorého by bola funkcia koordinátora pre Tibet stálym postom. Viacerí analytici rozhodnutie Bushovej vlády interpretujú ako ďalší znak toho, že Washington začlenil problematiku Tibetu do tvrdej línie politiky voči Číne.
