Dvadsať rokov po krvavej revolúcii Rumuni opäť bránia demokraciu.
YouTube. To slovo a najmä jeden krátky videoklip na obľúbenom portáli ovládol kampaň pred nedeľným druhým kolom rumunských prezidentských volieb. Kompromituje totiž súčasného prezidenta.
O tom, ako splniť podmienky na pomoc od Medzinárodného fondu a nerobiť si hanbu v Európskej únii, sa až tak veľmi nehovorí.
Facka od prezidenta Hlavná téma rumunských prezidentských volieb je dlhá 18 sekúnd a má päť rokov. Klip, ktorý dookola prehrávajú rumunské televízie, zobrazuje prezidenta Traiana Basesca v kampani pred minulými voľbami. Podľa neho na tribúne udrel desaťročného chlapca, ktorý k nemu vystrel ruku. Basescu tvrdí, že video je fotomontáž. Teraz už 15-ročný chlapec, ktorý žije v Taliansku, sa od neho dištancuje.
Video však môže paradoxne bývalému námorníkovi Basescovi pomôcť. „Ľudí vyprovokuje, aby išli voliť,“ hovorí o klipe analytička Rumunskej akademickej spoločnosti Laura Stefanová. Nie proti prezidentovi, ale zaňho. „Z Basesca robí obeť manipulácie,“ dodáva analytička. Manipuluje podľa nej väčšina médií - kontrolujú ich totiž opoziční socialisti.
Rumuni idú do ulíc Mnohým Rumunom aj preto tieto voľby pripomínajú revolúciu spred dvadsiatich rokov, ktorá na rozdiel od tej československej nežná nebola. Rumunský diktátor Nicolae Ceausescu vtedy padol ako posledný v postkomunistickej Európe mimo Sovietskeho zväzu a neobišlo sa to bez krviprelievania.
V decembri 1989 sa demonštrácie začali v Temešváre. A proti komunistom ľudia do ulíc druhého najväčšieho rumunského mesta vyšli aj v utorok.
Vybrali sa na míting druhého kandidáta vo finálnom druhom kole prezidentských volieb. Stretnutie socialistu Mircea Geoana s voličmi na Námestí opery narušili tisíce rozhorčených Rumunov. „Môj otec zomrel v centre mesta a teraz sú komunisti opäť späť,“ povedala serveru News Timisoara plačúca mladá žena.
Bývalý diplomat a minister zahraničia Geoana bol kedysi členom Ceausescovej komunistickej strany. Tak ako mnohí z jeho straníckych kolegov.
Heslá proti socialistom skandovali stovky ľudí aj v Brašove, Kluži a na bukureštskom Univerzitnom námestí, kam v roku 1989 poslal Ceausescu na demonštrantov tanky.
Napriek tomu však ľavicový kandidát šancu na víťazstvo má.
Nemci sa osvedčili Geoana, ktorý musel nakoniec z opery odísť zadným vchodom a na námestie radšej nezišiel, sľubuje, že vládu zostaví do Vianoc.
Tá posledná padla, keď po spore s prezidentovými liberálnymi demokratmi z koalície odišli socialisti. Odvtedy je Rumunsko v politickej kríze. A nemôže riešiť ani tú ekonomickú, pretože na to potrebuje sľúbenú pôžičku dvadsať miliárd od Medzinárodného menového fondu. A na to zase funkčnú vládu.
Bývalý diplomat Geoana dokázal proti Basescovi zjednotiť okrem socialistov aj národných liberálov a stranu maďarskej menšiny. Má už aj kandidáta na premiéra. Klausa Johannisa, nezávislého starostu mesta Sibiu, ktoré sa pod jeho vedením stalo Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2007.
Nenechajte sa okradnúť o svoj hlas, píše sa na rumunskom graffiti s prezidentskými kandidátmi Geoanom a Basescom. FOTO - SITA/AP
Pôvodom nie je Rumun, ale Nemec. Podľa Dana Darabonta, bývalého socialistického prefekta jednej z bukureštských štvrtí, však Geoana jeho výberom spravil dobrý ťah. „Nemci dokázali vytiahnuť Rumunsko zo šlamastiky už viackrát v minulosti,“ hovorí Darabont. Vybavuje sa mu princ Karol I., ktorý vyňal Rumunsko spod nadvlády Turkov.
Prezident Basescu, ktorý by svoj post rád obhájil, sa zdá byť na dne. Napriek tomu, že v prvom kole skončil prvý, v poslednom prieskume zaostáva za svojím rivalom o osem percent. Včera Basescu povedal, že on vytvorí stredopravú vládu, aj keby v nej opäť mali sedieť socialisti. Sľúbil udržať rovnú daň a reformovať školstvo a poľnohospodárstvo.
Jeho hlavná agenda je však boj proti korupcii. A práve tá podľa analytičky Stefanovej súvisí s tým, že stojí sám proti všetkým. „Pravidlo hry v Rumunsku je: mocných nikdy nevyšetrujú,“ hovorí Stefanová. „A Basescu to porušil,“ dodáva. Práve za jeho pôsobenia sa začali vyšetrovať politici na najvyšších miestach.
Rumuni pôjdu voliť vo veľkom Dane nechce zvyšovať ani socialista Geoana, zvýšiť chce naopak štátne výdavky – napríklad na dôchodky.
Rumunské HDP sa v treťom štvrťroku prepadlo o 7,1 percenta. Pomoc od medzinárodného fondu, ktorá má prepad zvrátiť, si bude vyžadovať škrty v rozpočte a štátnej správe. Možno aj preto ju nikto z kandidátov často nespomína. „Je to všetko iba o osobných útokoch,“ povzdychne si socialista Darabont.
Či už tieto voľby sú bojom za demokraciu, alebo nie, účasť bude podľa analytičky Stefanovej vysoká. „Prezident je v Rumunsku symbolom.“
Autor: Z Bukurešti od nášho redaktora Pavla Szalaia
