BRUSEL, BRATISLAVA. Tých, ktorí od nej čakali konkrétne postoje sklamala, kritikov zase neprekvapila.
Deň po prevzatí novej európskej superfunkcie sa Catherine Ashtonová predstavila pred parlamentným výborom pre zahraničné veci. Poslancom v Bruseli však zo svojich názorov na zahraničnú politiku prezradila veľmi málo. Zjavná je zatiaľ len jej náklonnosť k Spojeným štátom a záujem o „dialóg“ s Ruskom.
Tichá diplomatka
Britská barónka je zástankyňou „tichej diplomacie“, ale zároveň hovorí, že „Európa musí robiť viac, aby zvýšila svoju váhu na svetovej úrovni“. Európa by podľa nej mala hovoriť „jasným a jednotným hlasom“ v zahraničnej politike. Najväčšiu príležitosť stať sa ním má pritom práve ona.
Sama Ashtonová sľúbila, že nebude predĺženou rukou britskej vlády. „Zvolilo ma 27 (lídrov) členských štátov,“ dodala.
Amerika má prednosť
Hneď v úvode svojej funkcie si musela vybrať priority a pred Ukrajinou dala prednosť Spojeným štátom. Oznámila totiž, že na zajtrajší summit únie v Kyjeve nepríde. Uprednostnila stretnutie s americkou kolegyňou Hillary Clintonovou a generálnym tajomníkom NATO na schôdzke aliancie v Bruseli. Únia a Spojené štáty budú podľa Ashtonovej stáť v mnohých otázkach „bok po boku“ a potvrdila tak svoju orientáciu na Ameriku.
Bývalá eurokomisárka pre obchod Ashtonová nevedela odpovedať na mnoho otázok zo zahraničnej politiky. Nestihla sa ešte zorientovať po svojej prekvapivej nominácii v novembri, keď expremiér Tony Blair obišiel naprázdno.
Vychádza z bodu nula
Vyhla sa tak konkrétnemu postoju k vstupu Turecka do únie, k novému honduraskému prezidentovi, či rusko-gruzínskemu konfliktu. Vysvetlila to tým, že potrebuje ešte čas na orientáciu v problematike. Nemá tím spolupracovníkov, ani kanceláriu, keďže jej funkcia je v únii nová.
„Zdedila som prázdny list papiera,“ povedala Ashtonová. Dodala, že sa chce s europarlamentom často stretávať a potrebuje jeho pomoc.
Pred parlamentným výborom vystúpi ešte raz koncom januára spolu s ostatnými nádejnými eurokomisármi. Poslanci budú rozhodovať, či kandidátov do komisie schvália.
Kritici európskej zahraničnej politiky hovoria, že únia robí príliš málo a príliš neskoro. Prichádza na miesto konfliktu až vtedy, keď nebezpečenstvo pominie. Ashtonová bude musieť pracovať na náprave imidžu európskej zahraničnej politiky i svojej vlastnej. Stále pre mnohých ostáva neznámou začiatočníčkou.
