Bude pri tom aj slovenský sudca.
HAAG, BRATISLAVA. Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova v rozpore s medzinárodným právom? Takýto rébus rieši odvčera Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Pred súd OSN, ktorý posudzuje spory medzi štátmi, včera predstúpili Srbi aj kosovskí Albánci.
Posunutie kosovského prípadu na súd je najsilnejšou zbraňou, akou Srbsko odpovedalo na minuloročné odtrhnutie svojho regiónu. Belehrad včera argumentoval známou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244, ktorá „potvrdzuje územnú celistvosť Srbska“. Pripomenul aj význam provincie pre srbskú históriu a kultúru.
Prvý podobný spor Vo svojej reči pred sudcami sa Srbsko dotklo aj protiargumentu týkajúceho sa vojnových zločinov, ktorých sa Belehrad dopustil v regióne. Srbská strana nad tým vyslovila ľútosť s tým, že mnohých zločincov v minulosti odsúdili. Z podobných zločinov však obvinili aj Albáncov.
Kosovská odpoveď sa podľa portálu B92 mala opierať práve o popieranie ľudských práv Albáncov, „čím Srbsko stratilo právo na provinciu“. A rezolúcia podľa Kosovčanov nevylučuje oddelenie.
Slovenský podpredseda Podobný prípad legálnosti odtrhnutia územia od štátu Medzinárodný súdny dvor doteraz neriešil. Srbské médiá si všimli, že osem z 15 sudcov, ktorí budú prípad posudzovať, je z krajín, ktoré už uznali kosovskú nezávislosť.
Podpredsedom súdu je Slovák Peter Tomka. Sudcovia však rozhodujú nezávisle od svojich domovských štátov.
Tomka je v medzinárodných sporoch skúseným profesionálom. Slovensko napríklad zastupoval v spore s Maďarskom o vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros. Sudcom Medzinárodného súdneho dvora na deväťročné obdobie sa stal v roku 2002. V nasledujúcich dňoch si spolu s kolegami Tomka vypočuje zástupcov vyše 30 krajín. Svoje stanovisko písomne zaslalo aj Slovensko a malo by byť v súlade s naším doterajším postojom – jednostranné akty nepodporujeme. Rozsudok pravdepodobne súd vyriekne až v máji budúceho roka. Nech už bude akýkoľvek, veľké zemetrasenie zrejme nenarobí. Medzinárodný súdny dvor má len poradný charakter a jeho rozhodnutie nie je záväzné.
Napriek tomu môže veľa ovplyvniť. Srbi dúfajú, že keď rozhodne v ich prospech, prinútia tým Kosovčanov opäť si sadnúť za rokovací stôl. „Nie je to o znovupripojení Kosova k Srbsku. Je to o opätovnom začatí rozhovorov s čistým štítom, aby sme našli kompromisné riešenie,“ povedal srbský prezident Boris Tadič pre BBC. Ak však naopak súd rozhodne, že kosovská nezávislosť nie je proti medzinárodnému právu, môže to naštartovať novú vlnu uznávania Kosova. Doteraz jeho nezávislosť uznalo 63 krajín, čiže asi tretina sveta.
Medzinárodný súdny dvor Najnovsie spravy
Súd OSN posudzuje spory medzi štátmi. Jeho rozsudok má len poradný charakter. Riešil aj slovenský spor s Maďarskom o sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Prvýkrát rozhoduje, či je oddelenie regiónu od štátu v súlade s medzinárodným právom.
