Ohňostroj, hudba a oslavné prejavy vrcholných politikov únie. Vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti oslávila únia symbolicky v portugalskom Lisabone, kde ju pred dvoma rokmi podpísala.
Priamo v centre európskej byrokracie, ktorú nová zmluva radikálne mení, v Bruseli, v utorok žiadne oficiálne oslavy neboli.
Nová éra
V Bruseli si vydýchli hlavne euroúradníci. Množstvo legislatívy, ktorú musela únia narýchlo schváliť v priebehu necelého mesiaca, bolo podľa mnohých neúnosné. „Neviem prečo termín vstupu zmluvy do platnosti radšej nestanovili na 1. januára," hovorí jeden z prekladateľov, ktorí mali v posledných dňoch obrovský nával práce.
Jeden z hlavných vyjednávačov Lisabonskej zmluvy, právnik Torbjörn Haak, si tiež vydýchol, jeho úsilie je zavŕšené. „Lisabonská zmluva bude výborným vianočným čítaním," odporúča vyše stostranový dokument. Sám však bude radšej čítať „ľahšiu literatúru".
Podľa predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka a šéfa švédskeho predsedníctva Fredrika Reinfeldta sa začína s Lisabonom „nová éra". Európsky parlament a národné parlamenty dostanú väčšie právomoci a únia bude „demokratickejšia, otvorenejšia a efektívnejšia".
Očakávajú tiež väčšiu kontinuitu zahraničnej politiky, ktorej tvárou je na najbližších päť rokov málo známa Catherine Ashton. Čaká ju úloha zostaviť jednotnú zahraničnú politiku únie. Prezident únie Hermann Van Rompuy, prezývaný „pán nikto", má predsedať summitom lídrov Európskej únie a reprezentovať úniu medzinárodne na najvyššej úrovni. Na medzinárodnom poli sa tak spolu s predsedom eurokomisie José Manuelom Barrosom pobijú tri hlavné postavy o miesto na výslní.
Europarlament je silnejší
Európsky parlament napriek klesajúcej voličskej podpore získal zmluvou množstvo nových právomocí. V parlamente, ktorý má podľa slov svojich predstaviteľov rozhodovať vo vyše 40 nových oblastiach, vládne na jednej strane nadšenie a na druhej neistota. „Čaká nás rozhodovanie o stratégii poľnohospodárskej politiky či imigrácii, bude to veľa novej práce," hovorí jeden z úradníkov.
Hoci doteraz mal Európsky parlament kontrolu asi nad 50 - 60 percentami legislatívy, odteraz bude schvaľovať už takmer sto percent legislatívnych návrhov eurokomisie.
Prvýkrát bude spolurozhodovať o poľnohospodárskej politike či imigrácii a azylovej politike a organizovanom zločine. V Európskej únii, ktorá je dojnou kravou poľnohospodárov so 40 percentami celkového rozpočtu únie, sa teda lobisti zapotia, aby presvedčili okrem komisie a Rady EÚ aj 751-členný parlament.
Lisabonskú zmluvu podpísali v decembri 2007 premiéri členských krajín a nahradili ňou tým neúspešnú európsku ústavu. Do platnosti vstúpila včera po dvoch rokoch ťažkých rokovaní a kritici sa aj počas osláv obávali federalizácie únie.
