BRUSEL. Päťdesiatriročná Britka bude šéfovať novému diplomatickému úradu s ešte silnejšími kompetenciami, ktorý vznikol na základe Lisabonskej zmluvy. Kontroverzný dokument vstupuje do platnosti práve v utorok 1. decembra.
Solana zasadol do kresla neoficiálneho šéfa zahraničnej politiky únie po tom, ako skončil vo funkcii generálneho tajomníka NATO. Počas tohto obdobia sa do dejín zapísal predovšetkým ako jeden z hlavných strojcov vojenskej intervencie z roku 1999 vo vtedajšej srbskej provincii Kosovo. Následne zasadol do kresla Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku.
Jeho právomoci na tomto poste však boli relatívne obmedzené, čo sa ukázalo najmä v roku 2003, kedy vtedajší americký prezident George W. Bush rozhodol o invázii do Iraku. Členské štáty únie sa totiž nevedeli dohodnúť na jednomyseľnom postoji k irackej vojne a Solana nebol schopný ich stanoviská zjednotiť.
Španielsky ľavicový politik má za sebou pomerne bohatú kariéru. Vo svojej rodnej krajine viedol viaceré ministerstvá vrátane rezortu zahraničných vecí v socialistických vládach v rokoch 1982 až 1995. O svojich ďalších politických plánoch však zatiaľ mlčí.
