BRUSEL. Od 1. decembra má únia svojho prezidenta, ktorým sa stal belgický expremiér Herman Van Rompuy a ktorý bude členské štáty zastupovať navonok. Novou funkciou je aj post ministerky zahraničia. Tou sa stala bývalá britská eurokomisárka Catherine Ashtonová, ktorej úlohou bude zjednocovať zahraničnú politiku únie ako celku. Slávnostné uvedenie Lisabonskej zmluvy do platnosti sa uskutoční v utorok v Lisabone, kde bola zmluva podpísaná.
"Lisabonská zmluva stavia občanov do centra európskeho projektu," vyhlásil šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Reformná zmluva zavádza niekoľko dôležitých zmien vo fungovaní únie. Posilňuje právomoci Európskeho parlamentu a obmedzuje počet oblastí, kde je pri hlasovaní nutná jednomyseľnosť, pričom v mnohých oblastiach zavádza hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. "EÚ bude lepšie vybavená, aby riešila energetiku, klimatické zmeny, cezhraničnú kriminalitu a imigráciu. Na medzinárodnej scéne získava silnejší hlas," zdôraznil Barroso.
Európskej únii dáva Lisabonská zmluva právnu subjektivitu a vytvára z nej medzinárodnú organizáciu. Súčasťou zmluvy je aj Charta základných práv EÚ, ktorá sa stáva právne záväznou a z ktorej má Česko, Poľsko a Británia výnimku. Lisabonská zmluva tiež popisuje proces, akým môže členská krajina z únie vystúpiť. Zmluva počíta aj so zriadením "európskeho žalobcu", ktorý má mať na starosti medzinárodnú mafiu a organizovaný zločin. Občania získavajú právo vyzvať EK, aby prijala konkrétne návrhy alebo opatrenia, na čo je potrebné získať milión podpisov.
