Nakazeným v Keni lekári nesľubujú večný život. Roky navyše však priniesli aj Slováci pracujúci na klinike poskytujúcej zadarmo testy na HIV.
NAIROBI. Do Kene po suchom roku dorazilo krátke obdobie dažďov. Občas spŕchne. V rozmočenej červenej pôde sa brodia zablatené deti zo sirotinca Children´s Garden na okraji hlavného mesta Nairobi. Dve z nich sú HIV pozitívne. Takmer nik to tu o nich nevie.
„Diagnózu tých detí poznám iba ja, môj zástupca a moja žena. Pre diskrimináciu. Dostávajú lieky, majú špeciálnu stravu," hovorí Mosés Ndung´a, zakladateľ Children´s Garden. Špeciálna strava tu v Keni znamená občas mlieko a viac manga a banánov.
1. decembra je Svetový deň AIDS. S chorobou svet žije už 28 rokov - čítajte
Súčasťou pozdravu detí z Children´s Garden je podanie ruky, sú to stovky rúk denne. Tie najmenšie objímajú každého mzungu - belocha, ktorý príde. Práve v ten večer, keď som sa dozvedel o dvoch chorých deťoch, si ma vyhliadol asi štvorročný chlapec s čerstvou odreninou na čele. Zaspal mi na ramene a ja som celý čas rozmýšľal, ktoré dve z tých takmer dvesto detí sa nakazili od svojej matky.
Prach, blato a Kibera
Možno väčšina z obyvateľov Children´s Garden stratila rodičov pre AIDS. Ešte pred pár rokmi odhadovali HIV až u tretiny obyvateľov Kene, zabíjal najmä mladých do tridsať rokov. „Sila vírusu ustúpila. Keňa posilnila prevenciu, viac ľudí chodí k lekárovi," hovorí Mosés. Oficiálne štatistiky hovoria o vyše siedmich percentách populácie. Skutočné číslo sa nedá zistiť.
Iná zablatená scéna. Kibera v Nairobi, druhý najväčší slum Afriky, jeden milión obyvateľov v chatrčiach z vlnitého plechu. Muchy sadajú na vypitvané ryby v stánku s mäsom aj na deti sediace vo dverách chatrčí. Do blata je zadupaný kondóm. Prevencia dorazila aj do úbohej časti Kene. Stále sa však HIV najviac šíri tu. Matky detí sa po nociach predávajú. Majú na výber, buď teraz zomrú od hladu, alebo ich neskôr zabije AIDS.
Má alebo nemá toto dieťa AIDS? Jeho zdravotný stav pozná iba lekár. Ostatní si môžu iba domyslieť.
FOTO SME - JURAJ KONÍK
Stačí jediné pichnutie
Testy na HIV aj následná liečba sú zadarmo. Na Klinike svätého Rafaela, kde pracujú aj slovenskí lekári, testujú ľudí z okolitých slumov. Väčšina chodí k lekárovi s maláriou či zlomeninami. No pár sa ich denne posadí aj na lavičku dobrovoľného testovacieho centra.
„Deň na klinike sa dnes začal super. Konečne zaujímavý prípad. Prišiel chlapík s dorezanou tvárou, zmlátili ho. Bavilo ma zošívať ho," hovorí slovenský lekár Ján Bodo. Už niekoľko mesiacov ordinuje v okrajovej časti Nairobi Mihango v susedstve chudobných chatrčí. Na Keni ho lákala aj lekárska prax, akú by na Slovensku nezažil.
Daktari Jano sa pri zašívaní otvorených rán pichol do prsta. Ihlu nezastavila ani rukavica.
Starý muž vyzeral strhane, ničí ho buď alkohol, alebo AIDS. Na test však doktor potrebuje jeho súhlas, no nemá šancu. „Musel som urobiť blind test. Na výsledok som čakal nekonečných päť minút. Našťastie bol negatívny." Domácich sa podľa Jána nemôže pýtať, či chcú ísť na test. Odpoveď by bola vždy nie. Ak však dostanú lístok pre testovacie centrum, odporučenie lekára berú ako príkaz autority.
Podvýživu vyliečia, HIV zabíja
Horšie sa príbehy HIV končia vo výživovom centre Mary Immaculate Clinic bližšie k centru Nairobi. Z asi osemdesiatky matiek, ktoré tam chodia so svojimi dojčatami po sušené mlieko, je približne tridsať pozitívnych.
Deti tu zomierajú, často nemajú šancu prežiť ani pri správnej liečbe. „Bežne sa pozitívne deti dožijú tak dvoch až troch rokov. My im dokážeme predĺžiť život o päť rokov. Už to je výsledok," hovorí mladý študent sociálnej práce z kliniky.
Nemocnica susedí so školou a centrom pre chlapcov z ulice. Lavička pre pacientov centra je hneď vedľa tej k bežnému lekárovi. Samostatnú budovu má len testovacie centrum na tuberkulózu. AIDS je tu bežná choroba.
Test na HIV trvá päť minút.
FOTO SME - JURAJ KONÍK
Roky s vírusom
Hoci sú antivirotiká bezplatné, mnohí ich odmietajú. Vysvetľujú to kultúrnymi dôvodmi. Nechcú, aby ich vlastná komunita vytlačila. Keď vírus utaja, ich život sa nemusí zmeniť aj niekoľko rokov.
„Ak berieš antivirotiká denne pol roka, tvoj imunitný systém sa pozviecha. Stačí však vynechať tri dávky a celá liečba je nanič," hovorí lekár Jano.
Vitalis Okoth z Mary Immaculate Clinic pozná muža, ktorý sa nakazil, ešte keď bol chlapcom. S vírusom žije už 24 rokov, nikdy sa neliečil. Žije zdravo, cvičí, je ovocie. To je však výnimka, život skôr predĺžia antivirotiká.
„Nesľubujeme ľuďom, ako dlho budú žiť. Nedávame im desať, dvadsať rokov. Keby si mohli vybrať, každý by chcel žiť večne. Ak ponúknete sto rokov, aj ja by som žiadal ďalšie navyše."
Mýty o tom, ako prekonať AIDS
Najviac AIDS v Keni zabíja v chudobných slumoch veľkých miest a na západe krajiny v oblasti Nyanza, odkiaľ pochádza aj otec Baracka Obamu. Tam je nakazených odhadom až osemdesiat percent ľudí. Vírus HIV sa šíri veľmi rýchlo najmä pre miestny spôsob života. V polygamnej kultúre môže mať každý muž niekoľko žien.
Manželky sa navyše dedia, keď mužovi zomrie brat, musí sa postarať aj o jeho ženy. Ľudia z Nyanzy sú kresťania ako väčšina Keňanov.
O chorobe miestni nevedia takmer nič. Muži napríklad veria, že pred nákazou ich ochráni obriezka. „To je úplne smiešne. Obrezaní sa nakazia rovnako rýchlo," hovorí Vitalis Okoth. Aj on pochádza z Nyanzy, na klinike roky pracuje v testovacom centre.
Keňania veria aj tomu, že sa vírusu vyhnú, keď budú jesť veľa ovocia. „AIDS sa vraj vylieči, keď sa vyspia s desiatimi ženami. HIV pozitívni tak zdolávajú jedno ženské srdce za druhým," hovorí Vitalis. Mýtus o liečebnej sile panien zasa spustil vlnu znásilňovania malých dievčat.
Kvapka krvi a päť minút
Do testovacieho centra na Klinike svätého Rafaela chodia väčšinou ženy, muži až vtedy, keď sa ukáže, že je pozitívna ich žena. Na dverách zapadne zámka, dobrovoľné testovanie je čisto súkromná záležitosť. Jediná možnosť, ako to na vlastné oči vidieť, je tiež sa nechať otestovať.
Richard Nyagia Gatumi si natiahne rukavice, pripraví ihlu a vatové tampóny. Pichnutie do prsta ma trochu zabolí, omnoho zvláštnejší je však ten pocit potom, keď sa moja kvapka krvi rozlieva po testovacom papieriku. Jedna čiarka znamená negatívny, dve smrteľný vírus v tele. „Samozrejme, že mám HIV pozitívnych kamarátov," hovorí medzitým Richard. „Napríklad jeden pár - chlapec bol pozitívny, dievča nie. Pochopiteľne, že sa rozišli. Ak zistíte, že partner ochorel, vzťah sa tu v Keni končí. Tí slušnejší ešte aspoň zabezpečia svojej bývalej láske liečbu," hovorí Richard. Za ním stojí drevený nadstavec, na ktorom vysvetľuje, ako používať kondóm.
Denne prídu tak dvaja nakazení. Keď chorobu vidia okolo seba, dokážu ju skôr prijať. Niektorí však utečú, vykašlú sa na liečbu. „Hovorím im, že ak budú spávať s ďalšími ľuďmi, nakazia sa ešte viac. To ich zväčša vystraší."
Na otázku, či sa sám nebojí nákazy, Richard stoicky odpovedá, že stačí byť opatrný. Jednoducho sa neponáhľa.
Tak ako všetci v Afrike. Nevyštudoval žiadnu špeciálnu školu, stačí mu vraj vedieť všetko o HIV.
Cez priesvitnú nálepku Stop AIDS na okne vidieť do vedľajšieho dvora. „Dali sa už otestovať aj susedia, veria vám?" pýtam sa.
„Veľmi dobre viem, ktorí sú rizikoví. Ale tí zatiaľ neprišli," hovorí Richard.
Môj test ukázal jedinú čiarku. Pre úplnú istotu mám prísť o tri mesiace opäť.
Cesta sa uskutočnila v spolupráci s nadáciou Integra a Európskou komisiou.
Autor: Z Nairobi od nášho redaktora Juraja Koníka
