VIEDEŇ.
Egyptský laureát Nobelovej ceny mieru v pondelok skončí svoj tretí a posledný mandát vo funkcií generálneho tajomníka MAAE ako jeden z najuznávanejších svetových diplomatov. V čase nástupu do funkcie v decembri 1997 bol len málo známym predstaviteľom agentúry.
Mnohí pozorovatelia hodnotia jeho 12-ročné pôsobenie na dôležitom medzinárodnom poste pozitívne. Egypťan (67) podľa nich dokázal vyťažiť maximum z obmedzených právomocí MAAE, odolať silným politickým tlakom a zachovať si nezávislosť.
Neustále vyzýval na obmedzenie jadrových arzenálov a boj proti šíreniu atómových zbraní. Pred začiatkom vojny v Iraku trval na tom, že inšpektori MAAE neobjavili nič, čo by potvrdzovalo tvrdenia USA o snahách Bagdadu získať jadrové zbrane. Baradejove slová sa neskôr ukázali ako pravdivé.
Podľa názoru viacerých expertov nenesie Baradej osobnú zodpovednosť za to, že sa nepodarilo vyriešiť krízu okolo jadrových programov Iránu a Severnej Kórey. "Mohol postupovať len tak energicky, ako mu to umožnili členské štáty Rady guvernérov MAAE," uviedol Daryl Kimball z washingtonského inštitútu Arms Control Association.
Omnoho negatívnejší postoj voči Baradejovi zaujíma Izrael, ktorý mu vyčíta nedostatočnú razanciu voči Teheránu. Kritici mu vyčítajú aj skutočnosť, že podporil nukleárnu dohodu medzi USA a Indiou, ktorá nepodpísala zmluvu o nešírení jadrových zbraní.
Zlé jazyky tvrdia, že udelenie Nobelovej ceny v roku 2005 neprimerane posilnilo Baradejovo ego. Povestným sa stalo jeho interview pre New York Times spred dvoch rokov, v ktorom sa označil za "sekulárneho pápeža". Podľa iných však využil prestížne ocenenie na zintenzívnenie výziev na jadrové odzbrojenie.
Po odchode z funkcie chce Baradej napísať knihu a tráviť viac času so svojou manželkou a dvoma dospelými deťmi vo Viedni a vo svojom dome vo Francúzsku.
Nedoriešené výzvy v MAAE čakajú na nového generálneho tajomníka MAAE, Jukiju Amana z Japonska.
MAAE odsúdila Irán za tajné budovanie jadrového zariadenia
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dnes odsúdila Irán za tajné budovanie zariadenia na obohacovanie uránu a požiadala Teherán, aby projekt okamžite zmrazil.
Rezolúciu MAAE schválila v pomere hlasov 25-3, šiesti sa zdržali. Rezolúcia je prvá, ktorú Rada guvernérov, pozostávajúca z predstaviteľov 35 štátov, prijala za uplynulé štyri roky. So zriedkavou podporou Číny a Ruska vyslala odkaz medzinárodného pobúrenia na iránskym utajovaním jadrového programu.
Nie je však jasné, či tento krok vyústi do kľúčovej rusko-čínskej podpory v otázke sankcií voči Iránu, ktoré chcú presadiť lídri západných krajín v prípade, že Teherán čoskoro nezačne rozptyľovať pochybnosti o svojich jadrových ambíciách.
Irán: Rezolúcia MAAE môže ohroziť ďalší priebeh rokovaní
Dnešná rezolúcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) odsudzujúca Irán ohrozí rokovania medzi Teheránom a šiestimi svetovými veľmocami o iránskom jadrovom programe, vyhlásil iránsky veľvyslanec pri MAAE Alí Ašgar Soltaníja.
"Prijatie tejto rezolúcie nielenže nepomáha v zlepšovaní súčasnej situácie, ale ohrozí aj priaznivé prostredie nevyhnutné pre úspech v priebehu rokovaní v Ženeve a vo Viedni, ktoré majú podľa očakávania viesť k vzájomnému porozumeniu," povedal Soltaníja.
Ako dodal, rezolúcia prijatá v pomere 25-3 bola "unáhleným a neprimeraným" krokom, ktorý presadila malá skupina členov rady MAAE.
TASR/REUTERS